Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr. Údaje pre štvrtý štvrťrok 2022 sú v „letnom“ (LSEČ) čase do 29. októbra, od 30. októbra sú údaje v SEČ:
deň |
východ Slnka |
západ Slnka |
východ Mesiaca |
západ Mesiaca |
október 02 |
06h51m |
18h29m |
14h44m |
22h11m |
október 12 |
07 05 |
18 08 |
19 15 |
09 57 |
október 22 |
07 21 |
17 49 |
03 26 |
16 59 |
november 01 |
06 36 |
16 31 |
14 05 |
22 51 |
november 11 |
06 52 |
16 17 |
17 49 |
10 11 |
november 21 |
07 07 |
16 05 |
03 44 |
14 50 |
december 01 |
07 21 |
15 57 |
13 18 |
00 40 |
december 11 |
07 33 |
15 55 |
18 26 |
10 35 |
december 21 |
07 40 |
15 57 |
05 19 |
14 00 |
december 31 |
07 43 |
16 04 |
12 12 |
01 00 |
Fázy Mesiaca
prvá štvrť |
03. október |
01. november |
|
spln |
09. október |
08. november |
08. december |
posledná štvrť |
17. október |
16. november |
16. december |
nov |
25. október |
23. november |
23. december |
prvá štvrť |
|
30. november |
30. december |
V štvrtom štvrťroku nastane 1 zatmenie Slnka a 1 zatmenie Mesiaca.
25. októbra 2022 sa Slnko, Mesiac a Zem dostanú na jednu priamku a na Zemi budeme môcť pozorovať zatmenie Slnka. Zatmenie bude viditeľné v Atlantickom oceáne, severnej Afrike, Európe a juhozápadnej Ázii. U nás bude toto zatmenie viditeľné ako čiastočné – na juhozápade Slovenska zakryje Mesiac 42% slnečného disku, na severovýchode takmer 50%. Zatmenie začne o 11 hodine a 16 minúte, maximálna fáza bude o 12h 25m, koniec zatmenia 13h 34m. Najbližšie slnečné zatmenie bude zo Slovenska viditeľné až 29.marca 2025.
DÔLEŽITĚ UPOZORNENIE: V žiadnom prípade sa nepozerajte na Slnko voľným okom, priamo cez ďalekohľad alebo cez slnečné okuliare. Doporučujeme použiť buď kvalitný filter, buď priemet Slnka cez ďalekohľad na papier alebo špeciálne okuliare, ktoré ochránia Vaše oči pred poškodením.
Toto zatmenie nebude zo Slovenska pozorovateľné.
Vo štvrtom štvrťroku sú pozorovacie podmienky pre vnútorné a vonkajšie planéty veľmi odlišné. Vnútorné planéty – Merkúr a Venuša sú väčšinou nepozorovateľné, na oblohe sú blízko k Slnku a lepšie podmienky budú len na začiatku a konci štvrťroka. Vonkajšie planéty – Mars, Jupiter a Saturn budú dobre pozorovateľné, pričom na oblohe sú buď celú noc, alebo zotrvajú dlhý čas na večernej oblohe.
Merkúr – bude pozorovateľný v prvej polovici októbra ráno pred východom Slnka, 8. októbra bude v najväčšej západnej elongácii 18 stupňov od Slnka. V novembri nie je pozorovateľný. V druhej polovici decembra bude viditeľný večer po západe Slnka, 21. decembra bude v najväčšej východnej elongácii 20 stupňov od Slnka.
Venuša – v prvej dekáde októbra vychádza tesne pred východom Slnka. Potom nebude pozorovateľná pre malú uhlovú vzdialenosť od Slnka až do polovice decembra. V druhej polovici decembra bude viditeľná vo večernom súmraku a zapadať bude tesne po západe Slnka.
Mars – podmienky na pozorovanie sú výborné. Začiatkom októbra vychádza po 21. hodine, v strede novembra už 2 hodiny po západe Slnka, v decembri je pozorovateľný celú noc.
Jupiter – podmienky na pozorovanie sú výborné. V októbri je pozorovateľný celú noc, v strede novembra zapadá 2 hodiny po polnoci, koncom decembra už pred polnocou.
Saturn – podmienky na pozorovanie sú dobré. V októbri zapadá hodinu po polnoci, v novembri pred 23. hodinou a koncom decembra už okolo 20. hodiny.
Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:
Október – ranná obloha (poloha Mesiaca 16. októbra)
Október – večerná obloha
November – ranná obloha (poloha Mesiaca 15. novembra)
November – večerná obloha
December – ranná obloha (poloha Mesiaca 16. decembra)
December – večerná obloha
Vo štvrtom štvrťroku očakávame 6 významných rojov. Priaznivé podmienky na pozorovanie majú v roku 2022 meteorické roje Orioníd, Tauríd, Leoníd a Ursíd. Pozorovanie Drakoníd a Geminíd bude počas maxima ich aktivity rušiť svit Mesiaca.
Drakonidy, Giacobinidy – od 6. do 10. októbra s maximom aktivity 9. októbra
Roj súvisí s krátkoperiodickou kométou 21P/Giacobini-Zinner. Radiant Drakoníd leží v blízkosti hviezdy beta v súhvezdí Draka, odtiať názov Drakonidy alebo, podľa materskej kométy, Giacobinidy. Drakonidy patria k pomalým rojom s geocentrickou rýchlosťou len 20 km/s. Jednotlivé meteory boli prvý krát pozorované v roku 1926, ale neporovnateľne viac meteorov sa zaznamenalo počas dvoch veľkých meteorických dažďov v rokoch 1933 a 1946. Roku 1933 trval dážď 2 hodiny s maximálnou frekvenciou 26 000 meteorov za hodinu. Roku 1952 bola zaznamenaná zvýšená frekvencia počas dňa meteorickým radarom. Po roku 1946 úkaz veľmi slabol, pri stretnutí s dráhou roja sa pozoruje len niekoľko meteorov. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje len 300 tisíc km. Podmienky na pozorovanie sú v roku 2022 nepriaznivé - Mesiac bude v deň maxima v splni.
Orionidy – od 2. októbra do 7. novembra s maximom aktivity 21. októbra
Jesenný roj spojený s periodickou kométou 1P/Halley. Minimálna vzdialenosť Zeme od dráhy materskej kométy je 23 miliónov km. Z toho vyplýva ohromná šírka roja v medziplanetárnom priestore. A. Hajduk (AsÚ SAV) zistil, že v radarových záznamoch meteorov možno pozorovať odozvu dlhodobých librácií dráhy kométy 1P/Halley. V maxime aktivity je možné vidieť okolo 25 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie v roku 2022 sú priaznivé – svit Mesiaca bude rušiť málo, keďže Mesiac bude v čase maxima 4 dni po poslednej štvrti.
Tauridy – od polovice októbra do konca novembra s nevýrazným maximom na prelome mesiacov
Ide o komplex malých rojov. Roj je ekliptikálny – pozorujeme južnú (32 dní) aj severnú (48 dní) vetvu. Vzdialenosť radiantov oboch vetví je približne 7 stupňov. Dráha je podobná s dráhou krátkoperiodickej kométy 2P/Encke. Vzdialenosť Zeme od dráhy 2P/Encke je 0,19 astronomickej jednotky. P. Spurný (AsÚ AV ČR) so spolupracovníkmi objavil v dátach Európskej bolidovej siete novú vetvu Tauríd, ktorá obsahuje množstvo metrových telies a tiež niekoľko väčších asteroidov s priemerom až niekoľko sto metrov. Roj je veľmi rozptýlený, s maximálnou pozorovateľnou frekvenciou 5 až 10 meteorov za hodinu. Počas maxima v roku 2022 sú relatívne priaznivé podmienky na pozorovanie – Mesiac je v prvej štvrti.
Leonidy – od 6. do 30. novembra s maximom aktivity 18. novembra
Šírka prúdu kolmo na smer pohybu meteorov je asi 4 milióny km. Roj má husté stredné vlákno – 50% meteorov roja sa objaví v priebehu 24 hodín okolo maxima. Každých 33-34 rokov sa vyskytujú zvýšené frekvencie. Pri veľkom daždi meteorov v noci 12./13. novembra 1833 vznikla meteorická astronómia (pri frekvencii 35 000 meteorov za hodinu). Obrovské meteorické dažde boli pozorované aj v rokoch 1965 a 1997. Zvýšené frekvencie sú pozorované aj 2 roky pred a 2 roky po dažďoch. Materskou kométou je periodická kométa 55P/Tempel-Tuttle. V maxime je možné vidieť okolo 15 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie v roku 2022 sú priaznivé – Mesiac bude dva dni po poslednej štvrti.
Geminidy – meteorický roj činný od 4. do 17. decembra s maximom aktivity 14. decembra
Veľmi koncentrovaný roj, z fotografických pozorovaní vychádza priemer roja len 22 miliónov km. Pre porovnanie – priemer Orioníd je 56 miliónov km. V oblasti maxima je viac jasnejších meteorov, keďže hustejšie centrálne vlákno obsahuje väčšie zastúpenie väčších čiastočiek. Roj obsahuje málo teleskopických meteorov. Geminidy sa pohybujú v dráhe asteroidu MP 3200 Phaethon. Uzol dráhy sa stáča rýchlosťou približne 1 stupeň za 60 rokov zpätne. Po niekoľko málo storočiach preto prestane dráha roja križovať zemskú dráhu. V maxime je možné vidieť až 70 meteorov za hodinu. Vzhľadom k tomu, že materským telesom je asteroid, meteorický roj v jeho dráhe bol vždy podozrivý. C.M. Lisse a J.K. Steckloff v práci publikovanej v časopise Icarus navrhujú ako možný alternatívny mechanizmus úniku prachových častíc sublimáciu kamenného povrchu, ktorá je dôsledkom vysokej teploty povrchu (viac ako 1000 kelvinov), keďže Phaethon sa dosáva v perihéliu k Slnku na vzdialenosť len 0,14 astronomickej jednotky. Podmienky na pozorovanie Geminíd nie sú v roku 2022 priaznivé – Mesiac je počas maxima 2 dni pred poslednou štvrťou.
U Midy alebo Ursidy – meteorický roj činný od 17. do 26. decembra s maximom aktivity 22. decembra
Meteorický roj bol objavený 22. decembra 1945 na Skalnatom Plese A. Bečvářom a spolupracovníkmi. Radiant leží blízko Polárky. Pri objave počas štvrť hodiny okolo maxima bola frekvencia 88 meteorov za hodinu. V ďalších rokoch boli frekvencie na úrovni 15% objavového roka, v posledných rokoch opäť narastajú. Roj súvisí s krátkoperiodickou kométou 8P/Tuttle s obežnou dobou 13,6 roka. Najhustejší oblak meteoroidov je na dráhe presne oproti kométe. Dráha je dosť rušená Jupiterom – vďaka poruchám pozorujeme jednotlivé deformované časti vlákna, keďže minimálna vzdialenosť Zeme od dráhy kométy je až 15 miliónov km. V maxime je možné vidieť približne 10 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie sú v roku 2022 výborné – Mesiac je počas maxima 1 deň pred novom.
Vo štvrtom štvrťroku 2022 očakávame 3 kométy jasnejšie ako 12. magnitúda. Na pozorovanie dvoch z nich potrebujeme ďalekohľad s priemerom objektívu aspoň 10 cm, ale kométa C/2022 E3 (ZTF) v priebehu decembra výrazne zjasní a bude viditeľná aj menšími ďalekohľadmi.
81P/Wild
Periodická kométa 81P/Wild patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola P. Wildom 6. januára 1978. Perihéliová vzdialenosť je 1,59 astronomickej jednotky a obežná doba 6,41 roka. Perihéliom prejde 15. decembra 2022, jasnejšia ako 12m bude v novembri a decembri. Podmienky na pozorovanie zo Slovenska sú priaznivé, začiatkom novembra bude viditeľná 4 hodiny pred východom Slnka, v decembri sa pozorovací interval ešte predĺži. Efemerida pre 0 hodín UT:
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
November 07 |
12h 00m |
+00° 48’ |
44,5° |
11,9 |
17 |
12 28 |
-01 53 |
47,2 |
11,8 |
27 |
12 55 |
-04 31 |
49,9 |
11,7 |
December 07 |
13 23 |
-07 04 |
52,7 |
11,6 |
17 |
13 51 |
-09 27 |
55,6 |
11,5 |
27 |
14 18 |
-11 38 |
58,7 |
11,4 |
Vyhľadávacia mapka kométy 81P Wild (čiara s dátumami) v súhvezdí Panny. Žltou je vyznačená ekliptika a fialovou nebeský rovník.
C/2022 E3 (ZTF)
Neperiodická kométa C/2022 E3 bola objavená bola 2. marca 2022 tímom Zwicky Transient Facility. Perihéliom prejde 12. januára 2023 vo vzdialenosti 1,11 astronomickej jednotky od Slnka. Pôvodne bola klasifikovaná ako asteroid, až neskôr bola spozorovaná veľmi koncentrovaná kóma. Jasnejšia ako 12m bude od polovice októbra. Najbližšie popri Zemi prejde 2. februára 2023 vo vzdialenosti 0,29 astronomickej jednotky (43 milliónov km), keď by mala byť viditeľná aj voľným okom. Podmienky na pozorovanie zo Slovenska sú priaznivé, kométa bude v októbri a novembri viditeľná večer 3-4 hodiny po západe Slnka, v novembri aj 3 hodiny ráno pred východom Slnka, v decembri bude viditeľná v druhej polovici noci, vychádzať bude okolo polnoci. Efemerida pre 0 hodín UT:
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
Október 11 |
15h 52m |
+26° 39’ |
52,8° |
11,9 |
21 |
15 50 |
+25 37 |
47,9 |
11,6 |
31 |
15 50 |
+24 53 |
44,6 |
11,2 |
November 10 |
15 50 |
+24 28 |
43,3 |
10,8 |
20 |
15 51 |
+24 24 |
44,0 |
10,4 |
30 |
15 52 |
+24 47 |
46,9 |
9,9 |
December 10 |
15 53 |
+25 42 |
51,7 |
9,4 |
20 |
15 54 |
+27 22 |
58,0 |
8,9 |
30 |
15 53 |
+30 16 |
66,0 |
8,2 |
Vyhľadávacia mapka kométy C/2022 E3 (čiara s dátumami) v súhvezdí Severnej koruny.
C/2020 V2 (ZTF)
Neperiodická kométa C/2020 V2 bola objavená 31. októbra 2020 B.T. Bolinom v rámci tímu Zwicky Transient Facility. Perihéliová vzdialenosť je 2,23 astronomickej jednotky, perihéliom prejde 8. mája 2023. Jasnejšia ako 12m bude v novembri a decembri. Podmienky na pozorovanie zo Slovenska sú priaznivé, kométa bude cirkumpolárna a teda pozorovateľná celú noc. Efemerida pre 0 hodín UT:
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. |
m1 |
November 17 |
11h 13m |
+66° 32’ |
97,4° |
11,7 |
27 |
11 11 |
+71 32 |
105,2 |
11,5 |
December 07 |
10 55 |
+77 32 |
111,9 |
11,2 |
17 |
09 30 |
+83 58 |
116,4 |
11,0 |
Vyhľadávacia mapka kométy C/2020 V2 (čiara s dátumami) v súhvezdiach Veľkej medvedice a Draka.
Vysvetlivky:
R.A. 2000 a Decl. 2000 – súradnice kométy na oblohe
E [°] – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch
m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach