Čo môžete vidieť na oblohe vo štvrtom štvrťroku 2021
Východy a západy Slnka a Mesiaca:
Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr – údaje pre štvrtý štvrťrok sú v „letnom“ (LSEČ) čase do 30. októbra 2021, od 31. októbra sú údaje v SEČ:
|
deň |
východ Slnka |
západ Slnka |
východ Mesiaca |
západ Mesiaca |
|
október 05 |
06 56 |
18 22 |
05 11 |
18 22 |
|
október 15 |
07 10 |
18 02 |
16 34 |
00 44 |
|
október 25 |
07 26 |
17 43 |
20 14 |
12 21 |
|
november 04 |
06 41 |
16 26 |
05 46 |
16 24 |
|
november 14 |
06 57 |
16 12 |
14 41 |
01 18 |
|
november 24 |
07 12 |
16 02 |
19 50 |
11 45 |
|
december 04 |
07 25 |
15 56 |
07 34 |
15 54 |
|
december 14 |
07 36 |
15 55 |
13 36 |
02 35 |
|
december 24 |
07 42 |
15 59 |
21 09 |
11 14 |
Fázy Mesiaca
|
nov |
06. október |
04. november |
04. december |
|
prvá štvrť |
13. október |
11. november |
11. december |
|
spln |
20. október |
19. november |
19. december |
|
posledná štvrť |
28. október |
27. november |
27. december |
Viditeľnosť planét
Podmienky na pozorovanie planét sú vo štvrtom štvrťroku dobré. Veľmi dobre budú viditeľné planéty Venuša, Jupiter a Saturn. Podmienky na pozorovanie Merkúra budú v časti obdobia dobré, Mars bude buď nepozorovateľný alebo viditeľný za podpriemerných podmienok.
Merkúr – bude pozorovateľný v druhej polovici októbra a začiatkom novembra ráno pred východom Slnka. 25. októbra bude vyjde už 1 hodinu a 43 minút pred Slnkom.
Venuša – bude viditeľná celý štvrtý štvrťrok na večernej oblohe po západe Slnka. Koncom októbra bude zapadať takmer 2 hodiny po Slnku.
Mars – v októbri nie je nepozorovateľný, v novembri a decembri vychádza ráno tesne pred východom Slnka.
Jupiter – bude veľmi dobre pozorovateľný celý štvrtý štvrťrok na večernej oblohe.
Saturn – viditeľnosť Saturna kopíruje viditeľnosť Jupitera, celý štvrťrok vychádza o tri štvrte hodiny skôr.
Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:
Október – ranná obloha
Október – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. októbra)
November – ranná obloha
November – večerná obloha (poloha Mesiaca 15. novembra)
December – ranná obloha
December – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. decembra)
Meteorické roje
Vo štvrtom štvrťroku očakávame 6 významných rojov. Priaznivé podmienky v roku 2021 majú meteorické roje Drakoníd a Tauríd. Pozorovanie ostatných 4 rojov bude počas maxima ich aktivity rušiť svit Mesiaca.
Drakonidy, Giacobinidy – od 6. do 10. októbra s maximom aktivity 8. októbra
Roj súvisí s krátkoperiodickou kométou 21P/Giacobini-Zinner. Radiant Drakoníd leží v blízkosti hviezdy beta v súhvezdí Draka, odtiať názov Drakonidy alebo, podľa materskej kométy, Giacobinidy. Drakonidy patria k pomalým rojom s geocentrickou rýchlosťou len 20 km/s. Jednotlivé meteory boli prvý krát pozorované v roku 1926, ale neporovnateľne viac meteorov sa zaznamenalo počas dvoch veľkých meteorických dažďov v rokoch 1933 a 1946. Roku 1933 trval dážď 2 hodiny s maximálnou frekvenciou 26 000 meteorov za hodinu. Roku 1952 bola zaznamenaná zvýšená frekvencia počas dňa meteorickým radarom. Po roku 1946 úkaz veľmi slabol, pri stretnutí s dráhou roja sa pozoruje len niekoľko meteorov. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje len 300 tisíc km. Podmienky na pozorovanie sú v roku 2021 výborné - Mesiac bude len 2 dni po nove.
Orionidy – od 2. októbra do 7. novembra s maximom aktivity 21. októbra
Jesenný roj spojený s periodickou kométou 1P/Halley. Minimálna vzdialenosť Zeme od dráhy materskej kométy je 23 miliónov km. Z toho vyplýva ohromná šírka roja v medziplanetárnom priestore. A. Hajduk (AsÚ SAV) zistil, že v radarových záznamoch možno pozorovať odozvu dlhodobých librácií dráhy 1P/Halley. V maxime je možno vidieť okolo 25 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie v roku 2021 nie sú priaznivé – Mesiac bude len jeden deň po splni.
Tauridy – od polovice októbra až do konca novembra s nevýrazným maximom na prelome mesiacov
Ide o komplex malých rojov. Roj je ekliptikálny – pozorujeme južnú (32 dní) aj severnú (48 dní) vetvu. Vzdialenosť radiantov oboch vetví je približne 7 stupňov. Dráha je podobná s dráhou periodickej kométy 2P/Encke. Vzdialenosť Zeme od dráhy 2P/Encke je 0,19 astronomickej jednotky. P. Spurný (AsÚ AV ČR) so spolupracovníkmi objavil v dátach Európskej bolidovej siete novú vetvu Tauríd, ktorá obsahuje množstvo metrových telies a tiež niekoľko väčších asteroidov s priemerom až niekoľko sto metrov. Roj je veľmi rozptýlený, s maximálnou pozorovateľnou frekvenciou 5 až 10 meteorov za hodinu. Počas maxima sú relatívne priaznivé podmienky na pozorovanie – Mesiac je 3 dni po poslednej štvrti.
Leonidy – od 6. do 30. novembra s maximom aktivity 17. novembra
Šírka prúdu kolmo na smer pohybu meteorov je asi 4 milióny km. Roj má husté stredné vlákno – 50% meteorov roja sa objaví v priebehu 24 hodín okolo maxima. Každých 33-34 rokov sa vyskytujú zvýšené frekvencie. Pri veľkom daždi 12/13. novembra 1833 vznikla meteorická astronómia (pri frekvencii 35 000 met./hod.). Obrovské dažde boli pozorované aj v rokoch 1965 a 1997. Zvýšené frekvencie sú pozorované aj 2 roky pred a 2 roky po dažďoch. Materskou kométou je periodická kométa 55P/Tempel-Tuttle. V maxime vidno okolo 15 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie v roku 2021 nie sú priaznivé – Mesiac bude len dva dni pred splnom.
Geminidy – meteorický roj činný od 4. do 17. decembra s maximom aktivity 14. decembra
Veľmi koncentrovaný roj, z fotografických pozorovaní vychádza priemer roja len 22 miliónov km. Pre porovnanie – priemer Orioníd je 56 miliónov km. V oblasti maxima je viac jasnejších meteorov. Hustejšie centrálne vlákno obsahuje väčšie zastúpenie väčších čiastočiek. Roj obsahuje málo teleskopických meteorov. Geminidy sa pohybujú v dráhe asteroidu MP 3200 Phaethon. Uzol dráhy sa stáča rýchlosťou približne 1 stupeň za 60 rokov zpätne. Po niekoľko málo storočiach preto prestane dráha roja križovať zemskú dráhu. V maxime je možné vidieť až 70 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie nie sú v roku 2021 priaznivé – Mesiac je počas maxima 3 dni po prvej štvrti.
U Midy alebo Ursidy – meteorický roj činný od 17. do 26. decembra s maximom aktivity 22. decembra
Meteorický roj bol objavený 22. decembra 1945 na Skalnatom Plese A. Bečvářom a spolupracovníkmi. Radiant leží blízko Polárky. Pri objave počas štvrť hodiny okolo maxima bola frekvencia 88 meteorov za hodinu. V ďalších rokoch boli frekvencie na úrovni 15% objavového roka, v posledných rokoch opäť narastajú. Roj súvisí s periodickou kométou 8P/Tuttle s obežnou dobou 13,6 roka. Najhustejší oblak meteoroidov je na dráhe presne oproti kométe. Dráha je dosť rušená Jupiterom – vďaka poruchám pozorujeme jednotlivé deformované časti vlákna, keďže minimálna vzdialenosť Zeme od dráhy kométy je až 15 miliónov km. V maxime je možné vidieť približne 10 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie nie sú v roku 2021 priaznivé – Mesiac je počas maxima 3 dni po splni.
Kométy
Vo štvrtom štvrťroku 2021 očakávame 6 komét jasnejších ako 12. magnitúda, ktoré budú pozorovateľné aj malými ďalekohľadmi. Jasnosť kométy C/2021 A1 (Leonard) sa bude pohybovať na hranici viditeľnosti voľným okom.
4P/Faye
Krátkoperiodická kométa 4P/Faye patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola H. Fayem 23. novembra 1843. Perihéliová vzdialenosť je 1,62 au, obežná doba 7,48 roka, odhadovaný priemer jadra 3,5 km. Perihéliom prešla 9. septembra 2021, jasnejšia ako 12m bude do polovice decembra. V októbri bude zo Slovenska pozorovateľná v druhej polovici noci, v novembri a decembri celú noc. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. [°] |
m1 |
|
Október 01 |
06h 00m |
+16° 15’ |
97,6° |
11,5 |
|
11 |
06 19 |
+14 51 |
102,7 |
11,5 |
|
21 |
06 35 |
+13 19 |
108,7 |
11,5 |
|
31 |
06 46 |
+11 45 |
115,4 |
11,5 |
|
November 10 |
06 53 |
+10 14 |
123,1 |
11,6 |
|
20 |
06 56 |
+08 55 |
131,8 |
11,6 |
|
30 |
06 55 |
+07 54 |
141,1 |
11,7 |
|
December 10 |
06 49 |
+07 16 |
150,8 |
11,9 |
19P/Borrelly
Krátkoperiodická kométa 19P/Borrelly patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola A. Borrellym 28. decembra 1904. Perihéliová vzdialenosť je 1,35 au, obežná doba 6,83 roka, odhadovaný priemer jadra 4,8 km. V roku 2001 získala počas blízkeho preletu snímku jej jadra sonda Deep Space 1. Perihéliom prejde až 2. februára 2022, od polovice októbra 2021 bude jasnejšia ako 12m. Zo Slovenska bude viditeľná až koncom decembra vo večernom súmraku. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. [°] |
m1 |
|
December 20 |
23h 56m |
-26° 25’ |
80,7° |
8,6 |
|
25 |
00 05 |
-23 03 |
79,2 |
8,4 |
|
30 |
00 14 |
-19 36 |
77,7 |
8,3 |
Vyhľadávacia mapka kométy 19P/Borrelly
22P/Kopff
Krátkoperiodická kométa 22P/Kopff patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola A. Kopffom 23. augusta 1906. Perihéliová vzdialenosť je 1,55 au, obežná doba 6,40 roka, odhadovaný priemer jadra 3,0 km. Perihéliom prejde až 18. marca 2022, od polovice decembra 2021 bude jasnejšia ako 12m. Pozorovacie podmienky zo Slovenska však nie sú dobré, kométa bude viditeľná ráno tesne pred východom Slnka. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. [°] |
m1 |
|
December 15 |
16h 02m |
-17° 38’ |
21,1° |
11,8 |
|
25 |
16 31 |
-18 55 |
24,4 |
11,5 |
67P/Čurjumov-Gerasimenko
Krátkoperiodická kométa 67P/Čurjumov-Gerasimenko patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola K.I. Čurjumovom a S.I. Gerasimenkovou 20. septembra 1969. Perihéliová vzdialenosť je 1,24 au a obežná doba 6,44 roka. V rokoch 2014-2016 bola intenzívne skúmaná z bezprostrednej blízkosti sondou Európskej kozmickej agentúry Rosetta. Má veľmi nepravidelný tvar, skladá sa z dvoch lalokov. Väčší lalok má rozmery 4,1 km × 3,3 km × 1,8 km, menší lalok 2,6 km × 2,3 km × 1,8 km. V roku 2021 prejde perihéliom 2. novembra, jasnejšia ako 12m bude do konca roka. Od októbra do konca roka bude zo Slovenska viditeľná prakticky celú noc s výnimkou večerného súmraku. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. [°] |
m1 |
|
Október 01 |
04h 59m |
+21° 26’ |
111,9° |
10,6 |
|
06 |
05 21 |
+22 37 |
111,6 |
10,4 |
|
11 |
05 44 |
+23 40 |
111,2 |
10,3 |
|
16 |
06 07 |
+24 33 |
110,9 |
10,1 |
|
21 |
06 30 |
+25 17 |
110,7 |
10,1 |
|
26 |
06 52 |
+25 50 |
110,7 |
10,0 |
|
31 |
07 13 |
+26 14 |
111,0 |
10,0 |
|
November 05 |
07 33 |
+26 30 |
111,7 |
9,9 |
|
10 |
07 51 |
+26 40 |
112,7 |
10,0 |
|
15 |
08 07 |
+26 46 |
114,1 |
10,0 |
|
20 |
08 21 |
+26 50 |
116,0 |
10,0 |
|
25 |
08 34 |
+26 54 |
118,3 |
10,1 |
|
30 |
08 44 |
+27 00 |
121,1 |
10,1 |
|
December 05 |
08 51 |
+27 08 |
124,4 |
10,2 |
|
10 |
08 57 |
+27 19 |
128,2 |
10,3 |
|
15 |
09 01 |
+27 34 |
132,4 |
10,4 |
|
20 |
09 02 |
+27 50 |
137,0 |
10,6 |
|
25 |
09 02 |
+28 08 |
141,9 |
10,7 |
|
30 |
09 00 |
+28 27 |
147,2 |
10,9 |
Vyhľadávacia mapka kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko
C/2017 K2 (PANSTARRS)
Neperiodická kométa objavená v máji 2017 vo vzdialenosti 16,1 au od Slnka ďalekohľadom Pan-STARRS 1 observatória Haleakala na Havajských ostrovoch. Perihéliom prejde 19. decembra 2022, maximum jasnosti dosiahne v decembri 2022 a januári 2023, keď by mohla byť viditeľná voľným okom. Už vo veľkej vzdialenosti od Slnka je mimoriadne aktívna, aktivitou pripomína nádhernú kométu C/1995 O1 (Hale-Bopp) z konca 20. storočia. Aj prvé odhady veľkosti jadra (priemer 18 až 25 km) sľubujú koncom roka 2022 nádherné divadlo. Už od 19. novembra 2021 bude kométa jasnejšia ako 12. magnitúda. Vzhľadom na sklon roviny dráhy k ekliptike 87,6° bude v decembri 2021 viditeľná zo Slovenska súčasne v ranom i večernom súmraku. Na lepšie podmienky si však musíme počkať do roku 2022. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. [°] |
m1 |
|
December 05 |
17h 36m |
+15° 51’ |
40,2° |
11,8 |
|
15 |
17 44 |
+14 46 |
38,2 |
11,7 |
|
25 |
17 52 |
+13 51 |
37,6 |
11,6 |
C/2021 A1 (Leonard)
Dlhoperiodickú kométu C/2021 A1 (Leonard) objavil G.J. Leonard na observatóriu Mt. Lemmon 3. januára 2021 vo vzdialenosti 5 astronomických jednotiek od Slnka. 12. decembra 2021 sa priblíži k Zemi na vzdialenosť 34,9 milióna km. Perihéliom vo vzdialenosti 0,615 au prejde 3. januára 2022. V októbri a novembri bude zo Slovenska viditeľná v druhej polovici noci, začiatkom decembra ráno pred východom Slnka. Zo Slovenska bude pozorovateľná do 10. decembra, potom prejde na južnú oblohu. Na konci pozorovacieho obdobia dosiahne jasnosť na hranici viditeľnosti voľným okom. Pred objavom sa pohybovala po takmer parabolickej dráhe s obežnou dobou približne 70 000 rokov, po prechode perihéliom sa dostane na hyperbolickú dráhu a opustí Slnečnú sústavu. Ak sa splnia očakávania, pôjde o najjasnejšiu kométu roku 2021. Efemerida pre 0 hodín UT:
|
Dátum |
R.A. 2000 |
Decl. 2000 |
El. [°] |
m1 |
|
Október 21 |
11h 38m |
+35° 47’ |
54,8° |
11,8 |
|
26 |
11 44 |
+35 22 |
57,7 |
11,4 |
|
31 |
11 50 |
+34 57 |
60,6 |
11,0 |
|
November 05 |
11 57 |
+34 34 |
63,4 |
10,5 |
|
10 |
12 05 |
+34 10 |
66,1 |
10,0 |
|
15 |
12 14 |
+33 43 |
68,4 |
9,4 |
|
20 |
12 27 |
+33 09 |
70,2 |
8,7 |
|
25 |
12 45 |
+32 16 |
70,9 |
7,9 |
|
30 |
13 13 |
+30 32 |
69,3 |
7,0 |
|
December 05 |
14 05 |
+26 05 |
62,0 |
5,9 |
|
10 |
15 49 |
+12 06 |
39,9 |
4,6 |
Vyhľadávacia mapka kométy C/2021 A1 (Leonard)
Vysvetlivky:
R.A. 2000 a Decl. 2000 – súradnice kométy na oblohe
E [°] – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch
m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach