Čo môžete vidieť na oblohe vo štvrtom štvrťroku 2019

Východy a západy Slnka a Mesiaca:

 

Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr – údaje v októbri sú v „letnom“ čase (SEČ + 1 hod.), v novembri a decembri v „zimnom“ (SEČ) čase:

 

deň

východ Slnka

západ Slnka

východ Mesiaca

západ Mesiaca

október 6

06 57

18 22

15 21

23 59

október 16

07 11

18 02

19 36

09 32

október 26

07 26

17 44

04 44

17 23

november 5

06 42

16 28

14 06

23 54

november 15

06 57

16 14

18 26

09 44

november 25

07 12

16 04

05 20

15 43

december 5

07 25

15 59

13 19

- -

december 15

07 35

15 58

19 22

10 25

december 25

07 41

16 02

06 45

15 29

 

V nedeľu 27. októbra 2019 končí pre rok 2019 letný čas, o 3. hodine letného času sa hodiny posunú o hodinu späť.

 

Fázy Mesiaca

 

 

prvá štvrť

05. október

04. november

04. december

spln

13. október

12. november

12. december

posledná štvrť

21. október

19. november

19. december

nov

28. október

26. november

26. december

 

Viditeľnosť planét

 

Merkúr – v prvej polovici októbra viditeľný večer tesne po západe Slnka, koncom novembra a v decembri viditeľný ráno pred východom Slnka.

 

Venuša – v októbri viditeľná večer tesne po západe Slnka, v novembri a decembri na večernej oblohe.

 

Mars – v októbri viditeľný ráno tesne pred východom Slnka, v novembri a decembri na rannej oblohe.

 

Jupiter – v októbri a novembri na večernej oblohe, v decembri viditeľný večer tesne po západe Slnka.

 

Saturn – v októbri a novembri viditeľný celú noc, v decembri na večernej oblohe.

 

Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:

 

 

Október – ranná obloha (poloha Mesiaca 16. októbra)

 

 

Október – večerná obloha

 

 

November – ranná obloha (poloha Mesiaca 15. novembra)

 

 

November – večerná obloha

 

 

 

December – ranná obloha (poloha Mesiaca 16. decembra)

 

 

December – večerná obloha

 

 

Prechod Merkúra popred slnečný disk 11. novembra 2019

 

Úkaz pozorovateľný z celého územia Slovenska začne o 13. hodine a  35. minúte a bude pozorovateľný až do západu Slnka (v Bratislave o 16. hodine a  19. minúte). Dôrazne upozorňujeme buď na pozorovanie premietaním Slnka na tienidlo alebo na použitie kvalitných slnečných filtrov, ináč hrozí poškodenie zraku. Najbližší prechod Merkúra po tohtoročnom úkaze prebehne až v novembri 2032.

Poloha Merkúra na slnečnom disku počas prechodu (autor P. Rapavý).

 

 

Meteorické roje

 

Drakonidy, Giacobinidy – od 6. do 10. októbra s maximom aktivity 9. októbra

 

Roj súvisí s krátkoperiodickou kométou 21P/Giacobini-Zinner. Radiant Drakoníd leží v blízkosti hviezdy beta v súhvezdí Draka, odtiať názov Drakonidy alebo, podľa materskej kométy, Giacobinidy. Drakonidy patria k pomalým rojom s geocentrickou rýchlosťou len 20 km/s. Jednotlivé meteory boli prvý krát pozorované v roku 1926, ale neporovnateľne viac meteorov sa zaznamenalo počas dvoch veľkých meteorických dažďov v rokoch 1933 a 1946. Roku 1933 trval dážď 2 hodiny s maximálnou frekvenciou 26 000 meteorov za hodinu. Roku 1952 bola zaznamenaná zvýšená frekvencia počas dňa meteorickým radarom. Po roku 1946 úkaz veľmi slabol, pri stretnutí s dráhou roja sa pozoruje len niekoľko meteorov. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje len 300 tisíc km. Počas maxima bude pozorovanie dosť rušiť Mesiac – 4 dni pred splnom.

 

Orionidy – od 2. októbra do 7. novembra s maximom aktivity 22. októbra

 

Jesenný roj spojený s periodickou kométou 1P/Halley. Minimálna vzdialenosť Zeme od dráhy materskej kométy je 23 miliónov km. Z toho vyplýva ohromná šírka roja v medziplanetárnom priestore. A. Hajduk (AsÚ SAV) zistil, že v radarových záznamoch možno pozorovať odozvu dlhodobých librácií dráhy 1P/Halley. V maxime je možno vidieť okolo 25 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie sú priemerné – Mesiac je deň pred maximom v poslednej štvrti.

 

Tauridy – od polovice októbra až do konca novembra s nevýrazným maximom na prelome mesiacov

 

Ide o komplex malých rojov. Roj je ekliptikálny – pozorujeme južnú (32 dní) aj severnú (48 dní) vetvu. Vzdialenosť radiantov oboch vetví je približne 7 stupňov. Dráha je podobná s dráhou periodickej kométy 2P/Encke. Vzdialenosť Zeme od dráhy 2P/Encke je 0,19 astronomickej jednotky. P. Spurný (AsÚ AV ČR) so spolupracovníkmi objavil v dátach Európskej bolidovej siete novú vetvu Tauríd, ktorá obsahuje množstvo metrových telies a tiež niekoľko väčších asteroidov s priemerom až niekoľko sto metrov. Roj je veľmi rozptýlený, s maximálnou pozorovateľnou frekvenciou 5 až 10 meteorov za hodinu. Počas maxima sú výborné podmienky na pozorovanie – Mesiac v nove.

 

Leonidy – od 15. do 20. novembra s maximom aktivity 18. novembra

 

Šírka prúdu kolmo na smer pohybu meteorov je asi 4 milióny km. Roj má husté stredné vlákno – 50% meteorov roja sa objaví v priebehu 24 hodín okolo maxima. Každých 33-34 rokov sa vyskytujú zvýšené frekvencie. Pri veľkom daždi 12/13.11.1833 vznikla meteorická astronómia (pri frekvencii 35 000 met./hod.). Obrovské dažde boli pozorované aj v rokoch 1965 a 1997. Zvýšené frekvencie sú pozorované 2 roky pred a 2 roky po dažďoch. Materskou kométou je periodická kométa 55P/Tempel-Tuttle. V maxime vidno okolo 15 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie sú priemerné – Mesiac je deň po maxime v poslednej štvrti.

 

Geminidy – meteorický roj činný približne 6 dní okolo maxima 14. decembra

 

Veľmi koncentrovaný roj, z fotografických pozorovaní vychádza priemer roja len 22 miliónov km. Pre porovnanie – priemer Orioníd je 56 miliónov km. V oblasti maxima je viac jasnejších meteorov. Hustejšie centrálne vlákno obsahuje väčšie zastúpenie väčších čiastočiek. Roj obsahuje málo teleskopických meteorov.

Geminidy sa pohybujú v dráhe asteroidu MP 3200 Phaethon. Uzol dráhy sa stáča rýchlosťou približne 1 stupeň za 60 rokov zpätne. Po niekoľko málo storočiach preto prestane dráha roja križovať zemskú dráhu. V maxime je možné vidieť až 70 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie nie sú priaznivé – Mesiac je dva dni po splni.

 

U Midy alebo Ursidy – meteorický roj činný od 17. do 26. decembra s maximom aktivity 23. decembra

 

Meteorický roj bol objavený 22.12.1945 na Skalnatom plese A. Bečvářom a spolupracovníkmi. Radiant leží blízko Polárky. Pri objave počas štvrť hodiny okolo maxima bola frekvencia 88 meteorov za hodinu. V ďalších rokoch boli frekvencie na úrovni 15% objavového roka, v posledných rokoch opäť narastajú. Roj súvisí s periodickou kométou Tuttle s obežnou dobou 13,6 roka. Najhustejší oblak meteoroidov je na dráhe presne oproti kométe. Dráha je dosť rušená Jupiterom – vďaka poruchám pozorujeme jednotlivé deformované časti vlákna, keďže minimálna vzdialenosť Zeme od dráhy kométy je až 15 miliónov km. V maxime je možné vidieť približne 10 meteorov za hodinu. Počas maxima sú výborné podmienky – Mesiac je 3 dni pred novom.

 

 

Kométy

Vo štvrom štvrťroku 2019 očakávame tri kométy jasnejšie ako 12. magnitúda, ktoré by mohli byť pozorovateľné malými ďalekohľadmi. V prípade objavu jasnej kométy bude stránka aktualizovaná.

Kométa C/2018 W2 (Africano)

Kométa bola objavená 27. novembra 2018 ako objekt 18,3 magnitúdy. Perihéliom prešla 5. septembra 2019 vo vzdialenosti 1,45 AU od Slnka. Ide o neperiodickú kométu na mierne hypebolickej dráhe (excentricita = 1,00078) so sklonom 116,6 stupňa k rovine ekliptiky.

dátum

α [h m]

δ [° ’]

Δ [AU]

r [AU]

E [°]

m1

10 09

22 42

-16 37

0,623

1,530

139,9

10,3

10 19

22 05

-30 18

0,862

1,579

116,1

11,2

10 29

21 46

-36 58

1,139

1,638

100,1

11,9

Periodická kométa 289P/Blanpain

Periodická kométa Jupiterovej rodiny s obežnou dobou 5,4 roka bola objavená v roku 1819. V ďalších návratoch nebola pozorovaná, nezávisle bola objavená pri návratoch v rokoch 2003 a 2014. Perihéliom by mala prejsť 20. decembra 2019. Podmienky na pozorovanie sú excelentné, je však veľká neistota ako sa kométa bude chovať, keďže od objavu pred 200 rokmi nebola nikdy jasnejšia ako 17,6m.

dátum

α [h m]

δ [° ’]

Δ [AU]

r [AU]

E [°]

m1

10 09

22 53

-24 23

0,475

1,387

137,4

9,8

10 19

22 38

-25 01

0,437

1,298

125,1

9,3

10 29

22 27

-24 38

0,405

1,214

113,7

8,9

11 08

22 22

-23 15

0,371

1,137

103,5

8,4

11 18

22 23

-20 52

0,333

1,069

94,7

7,9

11 28

22 28

-17 19

0,289

1,015

87,2

7,4

12 08

22 37

-12 07

0,238

0,977

81,1

6,8

12 18

22 51

-03 57

0,184

0,960

77,1

6,1

12 28

23 12

+10 34

0,132

0,964

77,8

5,4

 

Periodická kométa 29P/Schwassmann-Wachmann 1

 

Periodická kométa 29P/Schwassmann-Wachmann 1 bola objavená v roku 1927. Kométa sa pohybuje na dráhe s malou excentricitou blízko za dráhou Jupitera (5,7 až 6,2 astronomickej jednotky). Kométa má po dlhé obdobia jasnosť 15.-16. magnitúdy, ktoré sú prerušované mohutnými zjasneniami. Napriek malému rozdielu vo vzdialenostiach perihélia a afélia J. Svoreň a Z. Krišandová (AsÚ SAV) ukázali, že existuje štatisticky nezanedbateľná súvislosť medzi výskytom výbuchov a obdobím po prechode perihéliom. Keďže pri zjasneniach môže byť kométa viditeľná aj v malých ďalekohľadoch, uvádzame jej efemeridu na najbližšie obdobie.

 

dátum

α [h m]

δ [° ’]

Δ [AU]

r [AU]

E [°]

m1

10 09

00 41

+15 26

4,789

5,776

169,9

15,0

10 19

00 37

+14 29

4,807

5,776

165,3

15,0

10 29

00 33

+14 31

4,855

5,777

156,1

15,0

11 08

00 29

+14 03

4,930

5,778

146,0

15,1

11 18

00 27

+13 38

5,031

5,779

135,6

15,1

11 28

00 25

+13 17

5,153

5,780

125,3

15,2

12 08

00 25

+13 02

5,292

5,781

115,2

15,2

12 18

00 26

+12 53

5,443

5,782

105,4

15,3

12 28

00 28

+12 51

5,602

5,783

95,7

15,4

 

Kométa C/2017 T2 (PANSTARRS)

 

Dlhoperiodická kométa objavená na Havajských ostrovoch v septembri 2017 vo vzdialenosti 9 astronomických jednotiek sa stále približuje k Slnku a Zemi a zjasňuje. Maximálna jasnosť sa očakáva až na jar budúceho roka. Koncom novembra a v decembri bude cirkumpolárna (z našich zemepisných šírok viditeľná celú noc).

 

dátum

α [h m]

δ [° ’]

Δ [AU]

r [AU]

E [°]

m1

10 09

05 39

+29 11

2,594

3,076

109,6

12,0

10 19

05 40

+31 36

2,367

2,981

119,1

11,6

10 29

05 37

+34 26

2,157

2,886

128,9

11,3

11 08

05 31

+37 42

1,969

2,791

138,7

10,9

11 18

05 19

+41 20

1,808

2,697

147,8

10,6

11 28

05 03

+45 10

1,681

2,603

153,9

10,3

12 08

04 39

+48 54

1,591

2,511

153,5

10,0

12 18

04 10

+52 06

1,538

2,420

146,5

9,8

12 28

03 38

+54 30

1,520

2,331

136,1

9,6

 

Medzihviezdna kométa C/2019 Q4 (Borisov)

 

Dňa 30. augusta 2019 bola objavená na Kryme nová kométa, o ktorej sa ukázalo, že nie je súčasťou našej Slnečnej sústavy (neobieha okolo Slnka), ale prichádza z medzihviezdneho priestoru. Od objavu 30. augusta sa spojite pozoruje, pričom za prvých 17 dní bolo získaných 261 meraní polohy. Z týchto pozorovaní bola vypočítaná predbežná dráha kométy voči Slnku, kde jedným z parametrov je tzv. numerická excentricita. Jej hodnota charakterizuje tvar dráhy – ak je excentricita medzi nulou a jednotkou je dráha eliptická so Slnkom v jednom ohnisku, pre excentricitu väčšiu ako jednotka je dráha hyperbolická, čo znamená, že kométa okolo Slnka len preletí a nikdy viac sa do Slnečnej sústavy nevráti – ide o jednorázové stretnutie telies. U objektu Borisov vyšla excentricita až 3,43, takže o hyperbolickej dráhe a teda medzihviezdnom pôvode nemôže byť pochýb. Ide o prvú medzihviezdnu kométu, keďže medziplanetárny objekt Oumuamua, ktorý preletel cez Slnečnú sústavu v roku 2017 mal asteroidálny charakter. V čase objavu bola koméra Borisov vzdialená 3 astronomické jednotky od Slnka (astronomická jednotka je priemerná vdialenosť Zeme od Slnka). Najbližšie k Slnku bude 8. decembra 2019 vo vzdialenosti 2,025 astronomickej jednotky (za dráhou Marsu). Kométa je viditeľná len vo veľkých ďalekohľadoch, tu ju uvádzame len ako zaujímavú informáciu pre jej medziplanetárny pôvod.