Čo môžete vidieť na oblohe v treťom štvrťroku 2019

Východy a západy Slnka a Mesiaca:

Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr – údaje pre tretí štvrťrok sú v „letnom“ čase (SEČ + 1 hod.):

deň

východ Slnka

západ Slnka

východ Mesiaca

západ Mesiaca

júl 8

05 00

20 53

11 47

00 08

júl 18

05 09

20 45

21 56

06 24

júl 28

05 21

20 34

01 36

17 14

august 7

05 34

20 20

13 20

23 53

august 17

05 48

20 03

21 15

07 23

august 27

06 01

19 44

01 50

18 04

september 6

06 15

19 24

14 40

23 35

september 16

06 29

19 03

20 22

08 24

september 26

06 43

18 42

03 06

18 01

Fázy Mesiaca

nov

02. júl

01. august

 

prvá štvrť

09. júl

07. august

06. september

spln

16. júl

15. august

14. september

posledná štvrť

25. júl

23. august

22. september

nov

 

30. august

28. september

Čiastočné zatmenie Mesiaca 16. júla

Počas splnu 16. júla bude zo Slovenska viditeľné čiastočné zatmenie Mesiaca. Mesiac 16. júla vychádza o 20h40m. Čiastočné zatmenie začne o 22h01m, maximálna fáza zatmenia, počas ktorej bude tieň Zeme zakrývať 65% mesačného kotúča nastane o 23h31m. Mesiac vyjde z tieňa Zeme o 00h59m. Už v čase východu Mesiaca sa bude tento nachádzať v polotieni Zeme, z ktorého vyjde ešte pred svojim západom o 02h17m. Zemský polotieň je však voľným okom pozorovateľný len za výnimočne kvalitných pozorovacích podmienok. Jednotlivé zatmenia sa líšia farbou a svetlosťou tieňa. Závisí to na stave zemskej atmosféry, cez ktorú prechádzajú slnečné lúče. Napr. po silnej erupcii sopky, keď je zemská atmosféra zaprášená popolčekom, býva tieň veľmi tamvý. Relatívnu tmavosť zatmení hodnotí tzv. Danjonova škála.

Priebeh čiastočného zatmenia Mesiaca 16. júla 2019

Viditeľnosť planét

Merkúr – v júli nepozorovateľný, v auguste viditeľný ráno pred východom Slnka, v septembri nepozorovateľný.

Venuša – v júli viditeľná ráno tesne pred východom Slnka, v auguste a septembri nepozorovateľná.

Mars – v júli viditeľný večer tesne po západe Slnka, v auguste a septembri nepozorovateľný.

Jupiter – v júli viditeľný celú noc s výnimkou času tesne pred východom Slnka, v auguste viditeľný v prvej polovici noci, v septembri zapadá pred polnocou.

Saturn – v júli a auguste viditeľný celú noc, 9. júla je v opozícii voči Slnku, v septembri viditeľný celú noc s výnimkou času tesne pred východom Slnka.

Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:

Júl - ranná obloha

 

Júl - večerná obloha

 

August - ranná obloha

 

August - večerná obloha

 

September - ranná obloha

 

September - večerná obloha

 

Meteorické roje

Delta Aquaridy - od 14. júla do 3. septembra s maximom aktivity 29. júla

Meteorický roj, ktorého materské teleso nie je známe. Delta Aquaridy sú jedným z deviatich hlavných meteorických rojov. Dráha Delta Aquaríd vyplývajúca z fotografických pozorovaní má extrémne malú hodnotu vzdialenosti perihélia, len 0,09 AU. Delta Aquaridy patria k ekliptikálnym rojom, preto pozorujeme ich severnú a južnú vetvu. Radiant roja leží v blízkosti hviezdy delta v súhvezdí Vodnára. Geocentrická rýchlosť Delta Aquaríd je 41 km/s, patria k stredne rýchlym rojom. Prvé záznamy o pozorovani Delta Aquaríd sú z 19. júla 714. V maxime aktivity možno uvidieť 15 meteorov za hodinu.

Alfa Kaprikornidy – od 15. júla do 21. augusta s maximom aktivity 30. júla

Meteorický roj pravdepodobne súvisí s periodickou kométou 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková. Radiant Kaprikorníd leží v blízkosti hviezdy alfa v súhvezdí Kozorožca. Kaprikornidy patria k pomalým rojom s geocentrickou rýchlosťou len 23 km/s. V maxime aktivity možno uvidieť 10 meteorov za hodinu.

Perzeidy – od 15. júla do 23. septembra s maximom aktivity 12. augusta

Roj je pozorovaný každoročne s približne rovnakou maximálnou frekvenciou 45 meteorov za hodinu. Roj je činný od poslednej dekády júla do polovice augusta, pričom jednotlivé meteory sa vyskytujú až do polovice septembra. Šírka prúdu je cca 65 miliónov km. Centrálne vlákno je pomerne úzke (cca 10 miliónov km) – za 4 dni okolo maxima stretne Zem 62% všetkých Perzeíd. Pozorovanie v blízkosti maxima bude rušiť Mesiac, ktorý bude len 3 dni pred splnom.

Kométy

Kométa C/2018 W2 (Africano)

Kométa bola objavená 27. novembra 2018 ako objekt 18,3 magnitúdy. Perihéliom prejde 5. septembra 2019 vo vzdialenosti 1,45 AU od Slnka. Ide o neperiodickú kométu na mierne hypebolickej dráhe (excentricita = 1,00078) so sklonom 116,6 stupňa k rovine ekliptiky.

dátum

α [h m]

δ [° ’]

Δ [AU]

r [AU]

E [°]

m1

Mesiac

08 20

03 59

+57 35

1,287

1,474

78,8

11,7

0,83

08 30

03 25

+55 45

1,026

1,458

91,4

11,2

0,00

09 09

02 29

+50 54

0,773

1,455

109,0

10,6

0,78

09 19

01 08

+37 18

0,566

1,467

136,3

9,9

0,80

09 29

23 43

+09 32

0,497

1,492

168,4

9,7

0,00

Periodická kométa 289P/Blanpain

Periodická kométa Jupiterovej rodiny s obežnou dobou 5,4 roka bola objavená v roku 1819. V ďalších návratoch nebola pozorovaná, nezávisle bola objavená až pri návratoch v rokoch 2003 a 2014. Perihéliom by mala prejsť 20. decembra 2019. Podmienky na pozorovanie sú excelentné, je však veľká neistota ako sa kométa bude chovať, keďže od objavu pred 200 rokmi nebola nikdy jasnejšia ako 17,6m.

dátum

α [h m]

δ [° ’]

Δ [AU]

r [AU]

E [°]

m1

Mesiac

08 30

23 46

-16 14

0,771

1,755

160,5

11,9

0,00

09 09

23 38

-18 24

0,669

1,663

165,2

11,3

0,78

09 19

23 25

-20 44

0,587

1,570

160,5

10,8

0,80

09 29

23 10

-22 52

0,523

1,478

149,8

10,3

0,00