Zdrojom energie vzplanutia nov je nukleárna energia, v priemere sa
uvoľňuje 1037 až 1038 J, táto energia sa rozdeľuje na kinetickú
energiu obálky, energiu fotónov
Počas vzplanutia novy je jej svietivosť taká, že tlak žiarenia je
vyšší ako gravitačná sila, ak sa tieto veličiny rovnajú hovoríme o
tzv. Eddingtonovskej svietivosti:
(60)
kde a Ne sú účinný prierez elektrónu pre rozptyl a
elektrónová hustota
Prenosom hmoty z chladnej zložky na bieleho trpaslíka dochádza k jej
ohrevu až na 108 K, hrúbka vodíkovo-héliovej vrstvy na WD narastá až
kým nedôjde k vzplanutiu
Samotné vzplanutie je spôsobnené spustením CNO cyklu na povrchu WD,
ohrevom povrchu sa zruší degenerácia plynu, čo spôsobí explozívny
priebeh reakcie
Pre vznik vzplanutia sú dôležité abundancie ťažších prvkov v atmosfére
WD ako C, N a O, ktoré sú katalyzátormi CNO cyklu, hmotnosť a povrchová
teplota WD určujú rýchlosť novy
Rýchlosť počiatočnej expanzie obálky je určená abundanciami CNO, pri
malých abundanciách je expanzia pomalá
Dostatočné nadabundancie CNO sú pravdepodobne zabezpečované konvektívnym
premiešavaním hmoty WD
Časť vrchných vrstiev WD ako aj akréčny disk je pri vzplanutí odhodená
ako obálka rýchlosťami do niekoľko 1000 km/s, pri niektorých bližších
objektoch sa dajú obálky priamo pozorovať - HST
Po odhodení obálky čato dochádza ešte k jej ďalšiemu urýchľovaniu tlakom
žiarenia v prípade, že na centrálnej hviezde dochádza k nukleárnym
reakciám
Trpasličie novy - mechanizmus vzplanutí nie je presne známy, časť modelov
vysvetľuje vzplanutia nestabilným odtokom hmoty zo sekundárnej zložky,
iné príčiny môžu byť cyklické nestability v akréčnom disku, gravitačná
energia obsiahnutá v akréčnom disku môže stačiť na vyvolanie vzplanutia,
nestability v akréčnom disku môžu spôsobovať zmeny viskozity, ktoré
môžu nastávať v tých miestach disku, kde nastáva prechod od úplnej
ionizácie k čiastočnej, čo spôsobuje vznik konvekcie