Spektrálny vývoj nov

• Novy sa od ostatných typov kataklyzmických premenných hviezd odlišujú najmä svojim spektrom

• pred vzplanutím spektrum progenitora je OB so silnými emisnými čiarami,

• Radiálne rýchlosti absorbčných čiar viditeľných v spektre novy pred maximom zodpovedajú expanznej rýchlosti obálky a využívajú sa na určenie jej vzdialenosti

• v maxime jasnosti je spektrum typu BAF so širokými absorpčnými čiarami, pritom sú čiary vďaka expanzii obálky posunuté do modrej oblasti o niekoľko 100 km/s, podobne ako pri supernovách tieto čiary aj kontinuálne spektrum vzniká v expandujúcej pseudo-fotosfére

• S pokračujúcou expanziou sa spektrum začína podobať spektru nadobra neskoršieho spektrálneho typu, postupne je vidno v spektre absorpcie vznikajúce absorbciou spektra centrálneho objektu v opticky tenkej obálke, tieto absorbcie sú doprevádzané emisiami vznikajúcimi v celej expandujúcej obálke - symetrické v radiálnych rýchlostiach

• ďalšie rednutie obálky vedie k poklesu kontinua a zmiznutiu absrobčných čiar - nova prechádza do nebulárneho štádia - pozorujú sa zakázané čiary OIII, N, Ne, Si, C a Fe, pozorujú sa aj mnohokrát ionizované koronálne čiary

• Nebulárne štádium môže trvať aj niekoľko rokov, postupne nova prechádza do posledného štádia post-novy, kedy jasnosť poklesne na pôvodnú pred vzplanutím, spektrum je opäť tvorené centrálnou dvojhviezdou

• Po dostatočnom poklese jasnosti expandujúcej obálky je často možné pozorovať periodické variácie jasnosti najčastejšie vyvolané reflexným efektom, ktoré sú koherentné a umožňujú nám zistiť orbitálnu periódu novy, s poklesom jasnosti novy sa amplitúda variácií vyvolaných orbitálnym pohybom centrálnej dvojhviezdy môže zvyšovať - V723 Cas

• zložité zmeny spektra nov je možné modelovať expanziou obálky, ktorá vznikla odhodením vonkajších vrstiev akreujúceho bieleho trpaslíka, pritom celková odhodená hmotnosť je 10^-9 - 10^-5 M$_{\odot}$, väčšina energie explózie - 10³⁷ - 10³⁸ J, ide na kinetickú energiu odhodenej obálky

• Erupcie klasických nov sa pravdepodobne opakujú s periodicitiou 10000 až 100000 rokov, pričom je samozrejme dokumentované len jedno vzplanutie, niekedy je možné detegovať aj obálky z predošlých vzplanutí