- z latinského nova stella, podobne ako supernovy, novy sú známe už od
staroveku, kvôli nepresnosti pozícií nie sú tieto objekty
identifikovateľné, najstaršie identifikované novy sú CK Vul (1670), WY Sge (1783)
V841 Oph (1848), Q Cyg (1876) je prvou klasickou novou pre ktorú
existujú spektroskopické pozorovania
- progenitori nov sú zvyčajne slabé hviezdy, takže máme o nich len veľmi
málo informácií
- Sú to vždy tesné dvojhviezdy, ktorých jedna zložka je biely trpaslík,
ktorý akreuje hmotu a hviezda hlavnej postupnosti
- Niekedy sa novy rozdeľujú podľa chemického zloženia povrchových vrstiev
bieleho trpaslíka: C,O WD a O,NE,Mg WD, čo sa zistí zo spektra po
vzplanutí
- Väčšinou je nova detegovaná až po dosiahnutí maxima jasnosti, keďže
nárast do maxima o 7 až 14 magnitúd zvyčajne trvá len niekoľko hodín
alebo dní
- Dôležitou charakteristikou nov je čas poklesu o dve alebo tri magnitúdy,
tzv. t2 a t3 čas, čím je pokles jasnosti rýchlejší tým je nova
jasnejšia
- Na základe pozorovaní nov so známou vzdialenosťou (novy v M31) boli
polo-empiricky určené vzťahy pre maximálnu absolútnu jasnosť novy v
maxime ako funkciu t2 a t3 času:
|
(58) |
- svetelné krivky jednotlivých nov sú často dosť odlišné, u niektorých
nov pozorujeme tzv. formáciu prachu, napr. pri FH Ser, spôsobujúcu silný
pokles jasnosti a zčervenanie novy, niekedy pozorujeme aj periodické
fluktuácie jasnosti
- Nárast jasnosti nov je viac-menej homogénny, takmer u všetkých nov sa
pozoruje plató pred maximom, zhruba 2 magnitúdy pred dosiahnutím maxima
- Farebné indexy nov sú najväčšie, teda najčervenšie v čase maxima, kedy
expandujúca obálka dosahuje najväčší polomer, spektrálny vývoj nov je
možné analyzovať na základe tzv. dvojfarebných diagramov t.j. B-V
vs. U-B
- Amplitúdy vzplanutí nov sú väčšinou 11 - 12, najväčšie amplitúdy boli
pozorované pri CP Pup - 16 mag a V1500 Cyg - viac ako 18 mag
- Údaje o jednotlivých novách je možné nájsť v katalógu Galaktických nov
(Duerbeck)
- Pre štúdium nov sú dôležité aj pozorovania v rádiovej oblasti, kde
maximum intenzity nastáva časo až po niekoľkých mesiacoch po vzplanutí
novy, rentgenové pozorovania nov z družice EXOSAT ukazujú, že žiarenie
nie je len tepelného charakteru - WD, ale vzniká pravdepodobne
aj pri rázovej vlne šíriacej sa obálkou novy