Premenné hviezdy typu BY Dra

• U BY Dra hviezd, podobne ako u Ap hviezd, sú zmeny jasnosti vyvolané rotáciou, pričom je ich povrch nehomogénny alebo ich tvar deformovaný

• Povrchové nehomogenity sú zvyčajne tmavé škvrny, zvyčajne chaldnejšie o 500-1000 K ako okolitá fotosféra, čo pri teplote fotosféry 3500 - 4000 K znamená redukciu povrchovej jasnosti o 55 až 70 percent

• Veľkosti škvŕn BY Dra hviezd sú značne väčšie ako slnečných škvŕn, často pokrývajú 30 až 40 percent povrchu a spôsobujú zmeny jasnosti až do niekoľkých desatín magnitúdy, životnosť škvŕn je niekoľko rotácií

• Pri prechode jednej tmavej škvrny sa mení jasnosť hviezdy vďaka tomu, že sa mení viditeľná plocha škvrny

• Povrchová štruktúra BY Dra je buď popísaná niekoľkými kruhovými škvrnami, kde sú základnými parametrami, šírka, dľžka, polomer škvrny, teplotný faktor = pomer teploty škvrny k teplote okolitej fotosféry, druhý popis dáva teplotu každého povrchového miesta na povrchu

• U niektorých BY Dra hviezdach sa ukazuje, že takmer celý povrch je posiaty malými tmavými škvrami približne rovnakej teploty, vtedy sa povrchová nehomogenita popisuje percentuálnym vyplnením elementov škvrnami

• Diferenciálna rotácia povrchu hviezd spôsobuje postupný presun škvrny - vznik fotometrických vĺn, niekedy sa pozorujú aj pohyby škvŕ, ak sa presunie škvrna cez pól zmení sa jej hviezdografická dĺžka o 180 stupňov

• Fotosferické škvrny na povrchu sú zviazané s chromosferickou aktivitou, ktorá sa prejavuje najmä v ultrafialovej oblasti vznikom Mg II H a K emisií, ktoré sú základom pre klasifikáciu objektu

• Hviezdne škvrny sú ohniskami hviezdnej aktivity, v ich okolí sa často pozorujú vzplanutia

• Niekedy sa k skupine BY Dra hviezd pričleňujú aj tzv. UV Ceti hviezdy u ktorých sa pozorujú vzplanutia, ktoré sú však zviazané len s chromosferickou aktivitou

• Rovnaké správanie ako BY Dra premenné hviezdy majú aj RS CVn hviezdy, sú to vždy dvojhviezd, ktorých jedna zložka je spektrálneho typu G druhá obyčajne K, orbitálne periódy sú väčšinou niekoľko dní, pri RS CVn dvojhviezdach sú zložky roztáčané slapovou väzbou, pri tesných sústavách je aktivita najsilnejšia