Pravdepodobnosť objavu premennej hviezdy

• Pravdepodobnosť objavu premennej hviezdy závisí od (1) - metódy detekcie, (2) - časového intervalu medzi získanými snímkami (3) - tvaru svetelnej krivky (4) - amplitúdy zmien jasnosti (5) - strednej jasnosti, (6) - pomeru medzi intervalom zmeny jasnosti a periódou (pri zákrytových premenných) alebo rýchlosti ymeny jasnosti

• Výberové efekty: pravdepodobnosť objavu premenných hviezd rôznych typov nie je rovnaká, dôležité pre zistenie celkového počtu premenných hviezd na snímke

• Problematické je detegovať z jedného miesta na Zemi najmä zákrytové premenné s presným násobkom hviezdneho dňa, prípadne s orbitálnou periódou blízkou jednému alebo dvom siderickým mesiacom napr. V505 Monocerotis

• Grafická metóda určenia pravdepodobnosti objavu (Kvízová metóda), základné predpoklady: premenná je hľadaná na dvoch snímkach, je nájdená ak jej jasnosť na týchto snímkach sa líši aspoň o $\Delta$m, vykreslia sa všetky možné počiatočné fázy vs. všetky možné konečné fázy, ak je jasnosť rozdielna aspoň o $\Delta$m plocha je vyšrafovaná, celková pravdepodobnosť je pomer vyšrafovanej plochy k celej ploche

• Vo všeobecnosti platí, že pravdepodobnosť objavu je vyššia u pulzujúcich premenných hviezd ako u zákrytových premenných hviezd, amplitúda zmien jasnosti zákrytových dvojhviezd závisí od orientácie dráhy

• Zo zákrytových premenných najpravdepodobnejší je objav W UMa dvojhviezd, ktoré kontinuálne menia svoju jasnosť, Algoly vykazujú dlhé intervaly bez zmeny jasnosti

• Pravdepodobnosť objavu dlhoperiodických najmä zákrytových premenných je nižšia ako u krátko periodických, preto zákrytové premenné s najdlhšími periódami $\zeta$Aur, 31 a 32 Cygni boli nájdené spektroskopicky