Miridy

• Miridy - pulzujúce hviezdy v červenej oblasti obrov s periódami 100 až 500 dní, priemery Miríd dosahujú až 1.5 AU, mirida sa skladá z hustého jadra podobného bielemu trpaslíkovi a riedkych vonkajších vrstiev, preto sa u miríd pozorujú silné straty hmoty 10^-8 - 10^-4 M$_{\odot}$/rok

• Časť Miríd je obklopená obálkou vytvorenou so stratenej hmoty, táto obálka spôsobuje absorpciu svetla vo viditeľnej oblasti a jeho reemisiu v infračervenej oblasti

• Pre zistenie pulzačných rovníc Miríd sú dôležité priame merania ich priemerov - zákryty Mesiacom

• Miridy pravdepodobne nepulzujú v základnom móde ale v prvom harmonickom móde

• teplota Miríd je najnižšia spomedzi hviezd - o Ceti má teplotu len 3000 K, spektrálne typy sú v minime M6 - M9 a M3 - M7 v maxime asi 10 percent sa vyznačuje značnými abundanciami uhlíka, Me, Se alebo Ce (e znamená prítomnosť emisií), spektrá miríd sú charakterizované prítomnosťou absorpčných pásov kovov

• Z hľadiska vývoja sú Miridy krátkodobou vývojovou fázou obrov, napriek tomu sú najčastejšie sa vyskytujúce fyzicky premenné hviezdy - GCVS obsahuje až 6000 Miríd

• Sú indikácie, že perióda miridy závisí od hviezdnej populácie ku ktorej patrí, miridy s periódami okolo 200 dní patria k starej, na kovy chudobnej populácii, Miridy s dlhšími periódami patria k mladšej populácii

• Pre Miridy platí vzťah perióda-svietivosť:

  
  

  $$M_{bol} = -4.39 - 2.91(\log P - 2.4)$$ (55)

  
  

• Hoci pri Miridách sa vizuálna jasnosť často mení 1000x, bolometrická jasnosť sa mení len 2x, počas pulzačného cyklu sa výrazne mení vlnová dĺžka maximálneho vyžarovania, ktorá je vždy v červenej až infračervenej oblasti, v infračervenej oblasti je zmena jasnosti relatívne malá

• Veľká časť zmeny jasnosti miríd je spôsobená príchodom rázovej vlny na povrch, preto nie je celková zmena jasnosti narozdiel od Cefeíd vyvolaná len pulzáciami

• rázová vlna Miríd spôsobuje vznik emisií v spektre

• často sa pozoruje aj formácia prachu okolo Miridy

• Miridy sú chladnými zložkami symbiotických hviezd