Fázové (echelle) mriežky

• Svetlu vychádzajúcemu z mriežky treba dať taký fázový posun, aby maximum vyžarovania nebolo v nultom ráde ale v smere $\theta$

• Echelle mriežka vrypy sa nahrádzajú naklonenenými zrkadliacimi plochami (s odklonom $\varphi$), ďalšia výhoda: nedochádza stratám svetla v neodrážajúcich častiach mriežky preto platí d = b

• rozdelenie intenzity v závislosti na smere $\theta$ dostaneme nahradením uhlov $\alpha \rightarrow \alpha - \varphi$ a $\beta \rightarrow \beta - \varphi$, potom pre difrakčné rozdelenie intenzity platí:

  
  

  $$I(\beta) = \left[ \frac{\sin \{\pi b [\sin(\alpha - \varphi)... ...(\alpha - \varphi) + \sin(\beta - \varphi)]/\lambda} \right]^2$$ (13)

  
  

  pre danú mriežku sú parametre $b, d \varphi$ konštantami, takže možno zostrojiť zistiť polohy maxím pre jednotlivé rády

• pri echelle mriežkach sa používajú aj vyššie rády, jednotlivým rádom zodpovedá pomerne úzky rozsah vlnových dĺžok, nevýhodou echelle mriežky je vplyv polarizácie svetla na výsledný interferenčno-difrakčný obraz

• Detektorom pri echelle spektrografoch je CCD chip alebo niekoľko chipov postavených vedľa seba, jednotlivé rády svetla sú na chip naskladané nad seba, intervaly vlnových dĺžok na koncoch rádov sa prekrývajú, pri echelle spektroskopii sa dosahuje vysoké rozlíšenie a svetelný zisk

• Pri novších spektrografoch sa používajú optické vlákna na súčasné snímanie spektier oblohy, porovnávacej a premennej hviezdy