Štandardizácia fotometrických pozorovaní

• Štandardizácia pozorovaní: pozorovanie štandardných hviezd - severná polárna sekvencia, otvorené hviezdokopy, Landoltove extinkčné štandardné hviezdy, dôležité pre porovnanie meraní z rôznych prístrojov, zmeny vlastnosti fotometrickej sústavy s časom, pokovením atď. - určenie koeficientov transformačných rovníc, transformácia pozorovaní do medzinárodného fotometrického systému, meranie štandardných hviezd s dostatočne rozdielnymi jasnosťami a farbami

  
  

  $$\begin{array}{rl} \Delta V & = \Delta v - k_v + \epsilon \De... ...Delta X - \psi k''_{ub} \Delta(u-b) \overline{X}\\ \end{array}$$ (4)

  
  

  kde k_v, k'_bv, k'_ub sú extinkčné koeficienty prvého rádu, k"_bv, K"_ub sú extinkčné koeficienty druhého rádu, $\Delta X = X_v - X_c$ je rozdiel vzdušných hmôt premennej a porovnávacej hviezdy, $\overline{X} = (X_v + X_c)/2$ je stredná vzdušná hmota, $\epsilon, \mu, \psi$ sú inštrumentálne konštanty

• Určenie extinkčných koeficientov prvého rádu, dve metódy, využíva sa, že extinkčné koeficienty prvého rádu sa neprejavia sa merajú hviezdy rovnakého spektrálneho typu

  1.

  Ak máme k dispozícii dostatok meraní štandardnej hviezdy vo veľkom rozsahu vzdušných hmôt - zistí sa závislosť inštrumentálnej magnitúdy štandartu od vzdušnej hmoty $X = 1/\cos z$, hľadá sa koeficient k vo vzťahu m = m₀ + kX metódou najmenších štvorcov, kde m je pozorovaná magnitúda na vzdušnej hmote X a m₀ je mimoatmosferická magnitúda, extikčné koeficienty závisia na množstve aerosolu a prachu v atmosfére a na nadmorskej výške, s nadmorskou výškou klesajú, závislosť na vlnovej dĺžke kvôli Rayleighovmu vzťahu

  2.

  Meraním dvojíc hviezd rovnakých spektrálnych typov pri rozdielnych vzdušných hmotách

• Určenie extinkčných koeficientov druhého rádu - volíme dve hviezdy v tesnej blízkosti s maximálne rozdielnymi farbami resp. spektrálnymi typmi, koeficienty sa určia z horeuvedeného vzťahu metódou najmenších štvorcov

• Určenie inštrumentálnych konštánt, robíme keď vieme extinkčné koeficienty, robia sa pozorovaním otvorených hviezdokôp alebo severnej polárnej sekvencie meraním hviezd v dostatočne veľkom rozsahu farieb a jasností

• Štandardizácia pozorovaní je značne komplikovaná a nepresná pre nebulárne objekty, kde je väčšina energie vyžarovaná v emisných čiarach, najväčšie komplikácie spôsobuje zakázaná čiara OIII 500.7 nm, ktorá zasahuje do priepustnosti B aj V filtra, malé rozdiely v spektrálnej priepustnosti týchto filtrov potom spôsobujú veľké rozdiely v nameraných hodnotách, napr. u Novy 1992 Cygni až 1.2 magnitúdy

• Spektrálna priepustnosť bežných filtrov závisí na teplote