Medzinárodná spolupráca

RNDr. Ján Rybák, CSc., RNDr. Jozef Tremko, CSc.

Astronomický ústav SAV



Objekty astronomického výskumu, či silne žiariace ako Slnko, alebo naopak, slabo blikajúce ako hviezdy, kométy a planétky, sú svojou polohou na oblohe predurčené na výskum v spolupráci jednotlivcov alebo kolektívov z pracovísk v rôznych krajinách. Tomuto pravidlu sa nevyhol ani náš ústav. Navyše pre kedysi jediné profesionálne astronomické pracovisko na Slovensku znamenal akýkoľvek kontakt či spolupráca s iným podobným pracoviskom vlastne hneď i spoluprácu medzinárodnú.

Zvláštnosťou je, že takáto spolupráca v prípade AsÚ neznamenala hneď spoluprácu medzištátnu, keďže historicky prvým a významom najdôležitejším spolupracujúcim pracoviskom AsÚ sa stal jednoznačne Astronomický ústav AV ČR v Ondřejove pri Prahe. Vzťahy medzi týmito dvoma pracoviskami boli pre AsÚ SAV také dôležité, že si rozhodne zasluhujú vyčlenenie z radu ostatných spoluprác. Existencia ústavov v jednom štáte, blízkosť jazykov, štúdiá viacerých pracovníkov AsÚ na pražskej Karlovej univerzite, praxe bratislavských študentov astronómie v Ondřejove a pražských študentov na Skalnatom plese, spoločný vedecký časopis “Bulletin of the Astronomical Institutes of Czechoslovakia”, “spoločný” ďalekohľad s priemerom zrkadla 2 m, či meteorický radar, spoločný bývalý štátny plán základného výskumu, ako i množstvo spoločných odborných podujatí, vytvorili medzi ústavmi veľmi plodný a prospešný partnerský vzťah, z ktorého AsÚ SAV, ten mladší z dvojice bratov, získal rozhodne nesmierne veľa.

Astronomický ústav sa od 60-tych rokov postupne zapájal do inštitucionalizovanej mnohostrannej vedeckej spolupráce akadémií vied vtedajších socialistických krajín.

AsÚ bol už začiatkom 60-tych rokov jedným z iniciátorov medzinárodnej spolupráce “slniečkarov”, ktorá sa formovala na vedeckých konferenciách organizovaných práve AsÚ v rokoch 1961 a 1963 v Tatranskej Lomnici. V roku 1970 bola táto spolupráca začlenená do širšieho programu akadémií vied vtedajších socialistických krajín “Komisia Akademij po Planetarnoj Geofyzike” (KAPG). Okrem pravidelne organizovaných konferencií o slnečnej fyzike a vzťahoch Slnko-Zem, (tzv. regionálnych konzultáciách, ktorých bolo celkovo 14, z nich 4 organizované AsÚ), výmenných pobytoch na rôznych pracoviskách a spoločných publikáciách, viedla medzinárodná spolupráca i k rozšíreniu výskumu Slnka v Tatrách o slnečnú spektroskopiu - najprv na koronálnej stanici na Lomnickom štíte v prvej polovici 60-tych rokov a neskôr i na observatóriu v Starej Lesnej v polovici 80-tych rokov minulého storočia. Rozhodujúcou pomocou pre zavedenie koronálnych pozorovaní na Lomnickom Štíte boli pobyty manželov Gnevyševovcov z koronálnej stanice v Kislovodsku (Rusko). Výskum fotosféry a chromosféry v Starej Lesnej bol zavedený vďaka pomoci kolegov z Ondřejova a z Krymského astrofyzikálneho observatória v Naučnom (Ukrajina).

Pracovníci ústavu organizačne i vedecky pracovali v rokoch 1975-1990 v rámci komisie “Fyzika a evolúcia hviezd” mnohostrannej spolupráce akadémií vied. Komisia koordinovala výskumné a pozorovateľské programy vrátane medzinárodných kampaní, do ktorých bol začlenený i 60 cm ďalekohľad na Skalnatom plese. Naoplátku naši pracovníci získali prístup k dvojmetru na observatóriu Rožen v Bulharsku ako i šesťmetru na Kaukaze, či k ďalším unikátnym prístrojom. Výmena pozorovaní viedla i k zvýšenej vedeckej spolupráci na interpretácii pozorovaní, ktorá sa prejavila v spoločných vedeckých publikáciách, hlavne s kolegami z Ruska, Bulharska, Poľska a Rumunska.





Text k obrázku: Účastníci sympózia IAU č. 34 „Planetárne hmloviny“ v Tatranskej Lomnici v roku 1967.



Odelenie medziplanetárnej hmoty AsÚ postupom rokov nadviazalo intenzívnu spoluprácu s troma pracoviskami v bývalých socialistických krajinách. S ústavom v Dušanbe (Tadžikistan) sa pracovníci ústavu venovali analýze radarových a fotografických pozorovaní meteorov a modelovaniu kometárnych jadier, a v spolupráci s kolegami z Leningradu (Rusko) bol pripravený katalóg dráh komét. Dynamike komét a asteroidov a katalógu astrometrických pozorovaní komét sa venovali naši pracovníci v spolupráci s pracoviskom vo Varšave (Poľsko).

Medzinárodná spolupráca AsÚ v rámci socialistických krajín sa neskôr rozšírila i do oblasti astronomického výskumu z kozmu. Astronomický ústav sa v spolupráci s viacerými ďalšími inštitúciami v bývalom Československu podieľal na príprave viacerých kozmických astronomických projektov v priebehu 70-tych a 80-tych rokov. Pracovníci ústavu pracovali na projekte družice ASTRON, ktorá obsahovala ultrafialový spektrometer SPIKA, na príprave samostatného prístroja na pozorovanie bielej koróny Slnka – družicového koronografu, ktorý vyrobil ÚMMT v Bratislave. Koronograf bol vypustený na družiciach KORONAS-F a FOBOS. Oba projekty však boli (nie našou vinou) neúspešné. Skúsenosti z tejto práce boli využité na ďalší rozvoj observačnej techniky na AsÚ. Naopak, teoretické práce pracovníkov ústavu, zaoberajúcich sa dynamickými výpočtami dráh komét, výrazne pomohli sondám VEGA 1, 2 a GIOTTO pri výbere dráhy sond ku kométe Halley.

Vďaka verejne prístupným archívom pozorovaní kozmických astronomických projektov pracovníci AsÚ využívajú stále i pozorovania Slnka získavané družicou SOHO ako i spektroskopické dáta z archívu družice IUE. Medzinárodná spolupráca sa rozvinula i okolo štúdia častíc kozmického prachu, ktoré v spolupráci s NASA analyzovali pracovníci ústavu.





Text k obrázku: Účastníci medzinárodnej konferencie na exkurzii pri batérii meteorických komôr na Skalnatom plese.



Spoločenské zmeny druhej polovice 60-tych rokov sa odzrkadlili i v nadväzovaní spolupráce s ostatným astronomickým svetom vrátane pobytov pracovníkov a v organizovaní medzinárodných konferencií. Avšak až udalosti roku 1989 znamenali otvorenie možnosti medzinárodnej spolupráce v neporovnateľne väčšej miere. Ponúkané možnosti sa rýchlo rozvinuli do mnohých spoluprác, vďaka ktorým je viac ako 40% publikovaných prác pracovníkov ústavu pripravených v spoluautorstve s kolegami zo zahraničia. Časté sú aj dlhodobé či krátkodobé pobyty pracovníkov v zahraničí, či návštevy zahraničných hostí na AsÚ. Pracovníci slnečného oddelenia výrazne prispeli k prepojeniu spolupráce krajín bývalého sovietskeho bloku s podobnou aktivitou existujúcou vo vtedajšej západnej Európe (JOSO).

Stelárne oddelenie dopĺňa svoje fotometrické pozorovania pozorovaniami iných pracovísk pričom využíva i merania, získané na základe vlastných požiadaviek na pozorovací čas. Okrem už spomínaných dvojmetrov v Ondřejove a na observatóriu Rožen (Bulharsko) a 6 m ďalekohľadu v Zelenčuku (Rusko) sú to i 1,8 m ďalekohľad v Asiagu (Taliansko), Issac Newton Telescope a William Herschel Telescope na observatóriu La Palma (Španielsko), 3,6 m ďalekohľad ESO na La Silla (Chile), rádioteleskopy VLA (USA) a MERLIN (V. Británia), ďalekohľady observatórií David Dunlap (Kanada), Okayama (Japonsko) či Toruň (Poľsko). Spolupráca s gréckymi kolegami vyústila do inštalácie fotometra, vyvinutého v spolupráci s pracovníkmi ústavu, na 1,2 m ďalekohľad observatória Kryonerion (Grécko). Vlastné programy pracovníkov AsÚ a ich zahraničných kolegov uspeli i v súťažiach o pozorovací čas na vesmírnych projektoch ako IUE či dokonca na známom HST, ktorého snímky potvrdili predpovedané výrony hmoty v trojhviezdnej symbiotickej sústave CH Cygni.

Astrofyzikálnej interpretácii tatranských fotometrických pozorovaní výrazne pomohli spektroskopické pozorovania vybraných objektov získané v rámci spolupráce spomínanými prístrojmi. Na základe spoločného využitia pozorovaní boli vo výskume chemicky pekuliárnych a magnetických hviezd publikované práce v spolupráci s pracovníkmi ústavov z Bulharska, Francúzska, Rakúska, Ruska, Švajčiarska, Talianska, Ukrajiny i Veľkej Británie. Pracovníci zaoberajúci sa zákrytovými premennými dlhodobo spolupracovali hlavne s kolegami z Kanady a Poľska. Skupina venujúca sa symbiotickým hviezdam a novám našla spriaznených kolegov na pracoviskách v Grécku, Japonsku, Kanade, Nemecku, Rusku, Taliansku i V. Británii.

Spolupráca v oblasti výskumu Slnka, pôvodne zameraná hlavne na pracoviská v Rusku a na Ukrajine, sa postupne rozšírila i na ďalšie observatóriá. Výskum koróny v Tatrách bol rozšírený o spoluprácu s koronálnymi stanicami na Sacramento Peak (USA) a Norikure (Japonsko), ktorá viedla nielen k výmene dát pozorovaní a ich sprístupneniu v rámci bulletinu “Solar Geophysical Data”, ale i k spoločným pozorovaniam emisnej koróny a následným vedeckým publikáciám. Snímky slnečnej koróny, získané počas expedícií AsÚ za úplnymi zatmeniami Slnka, boli spracované a interpretované v spolupráci s kolegami z observatórií v Pulkove, Irkutsku a Moskve (Rusko) a dlhodobý cyklus aktivity v slnečnej koróne bol skúmaný v spolupráci s pracoviskami v Taliansku, Bulharsku a Rusku. Výskum slnečnej granulácie sa rozvinul v priebehu rokov hlavne vďaka spolupráci s ústavom vo Freiburgu (Nemecko). Prostredníctvom tejto spolupráce bol umožnený pracovníkom AsÚ prístup k spektrálnym pozorovaniam Slnka svetovej úrovne na teleskope VTT (Tenerife, Španielsko), ktoré by sa nedali na území Slovenska získať ani v prípade, že by bol k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na úrovni hoci i desiatok miliónov eúr, keďže sa u nás nenachádza žiadne miesto s aspoň trochu porovnateľnými pozorovacími podmienkami ako majú Kanárske ostrovy. Podobným efektom medzinárodnej spolupráce je pracovníkmi oddelenia fyziky Slnka realizovaná možnosť požiadať o vlastný pozorovací čas na vesmírnom projekte Solar and Heliospheric Observatory (SOHO). Projekt SOHO prijal navrhnutý komplexný program výskum variability slnečnej chromosféry, prechodovej vrstvy a koróny, a tak bol našim pracovníkom umožnený prístup k prístrojom umiestneným v Lagrangeovom bode L1 sústavy Slnko-Zem, ktorých celková hodnota prekračuje miliardu dolárov. Pre projekt SOHO zas bolo výhodné zapojiť do spracovania dát a do ich interpretácie intelekt a erudíciu nových pracovníkov. Takže úžitok je iste obojstranný.

Oddelenie medziplanetárnej hmoty postupne rozšírilo svoje kontakty okrem dlhodobej spolupráce s ústredím IAU pre presné polohy komét a asteroidov v Cam0bridge (USA) i na získavanie radarových pozorovaní pomocou meteorických radarov v Ondřejove, Bologni (Taliansko), Dušanbe (Tadžikistan), Christchurchi (N. Zéland) a Ottawe (Kanada). Spolupráca s pracoviskom v Bologni bola dokonca rozšírená o prijímaciu stanicu dopredného radaru, umiestenú v Modre, pričom vysielacia stanica radaru sa nachádza na severe Talianska. Teoretický výskum dynamiky komét a asteroidov sa okrem spolupráce s už spomínanými pracoviskami rozšíril i o pracoviská v Ríme (Taliansko), Uppsale (Švédsko) a Londýne (V. Británia). Veľmi výraznou a významnou bola účasť pracovníkov oddelenia MPH na medzinárodnom programe International Halley Watch (IHW), kde okrem účasti v riadiacom výbore programu pracovali ako špecialisti v rámci projektov astrometria, fotometria-polarimetria, veľkoškálové javy (pozorovania astrografom a 60-tkou na Skalnatom plese) a súvisiace meteorické roje. Veľmi rezultatívnou je spolupráca s observatóriom v Lunde (Švédsko) pri výskume meteorov, ktorá viedla k premiestneniu najpresnejšej databázy meteorických dráh, excerpovanej pod gesciou IAU, do Bratislavy.





Text k obrázku: E.F. Helinová z JPL (Pasadena,USA) na návšteve Skalnatého plesa, po ktorom pomenovala asteroid číslo 2619.


Súčasné možnosti viaczdrojového financovania výskumu sa AsÚ pokúša využiť vďaka aktivite svojich pracovníkov už od začiatku 90-tych rokov i snahou o využitie ponúkaných zahraničných zdrojov. Žiadosti z AsÚ boli úspešné vo vedeckom programe NATO, kde bolo poskytnutých viacero grantov zameraných na výskum fyzikálnych procesov v interagujúcich dvojhviezdach a na výskum fenoménu času. Tieto granty boli zamerané práve na podporu medzinárodnej spolupráce pracovísk členských krajín NATO (Grécko, USA, V. Británia, Taliansko) s pracovníkmi AsÚ. Organizácia NATO finančne zabezpečila i dve konferencie zorganizované pracovníkmi AsÚ v rokoch 2001 a 2002, z ktorých prvá sa zaoberala optikou kozmického prachu a druhá zas podstatou času. V rámci prestížneho 5. rámcového programu pre podporu vedy a techniky Európskej únie skupina oddelenia fyziky Slnka uspela v roku 2002 v rámci širokokoncipovaného projektu 11 európskych pracovísk s projektom “Európska slnečná magnetická sieť” v rámci programu “Research Training Networks”. Pracovníci a doktorandi ústavu získali takto prostriedky pre výskum slnečného magnetizmu vrátane podpory pozorovaní na Kanárskych ostrovoch a meraní pomocou kozmickej družice SOHO.

Neoddeliteľnou súčasťou práce každého profesionálneho astronomického pracoviska je organizovanie vedeckých konferencií. AsÚ ani v tejto oblasti nezaháľal a pripravil za 60 rokov svojej existencie 20 medzinárodných konferencií, ktoré sa konali vo Vysokých Tatrách, ale i v Bratislave a v Smoleniciach (tab.1). Ocenením vedeckej ale i organizačnej práce boli i riadiace posty v Medzinárodnej astronomickej únii (IAU), ktoré zastávali pracovníci ústavu. Viceprezidentom IAU bol prof. Ľ. Kresák a ako predsedovia komisií IAU pracovali okrem neho i dr. Štohl a dr. Porubčan.

Výpočet stále úspešnejšie sa rozvíjajúcej medzinárodnej spolupráce AsÚ sa prijíma s odôvodneným uspokojením, pretože na začiatku tohoto storočia sú pracovníci AsÚ, viac ako kedykoľvek predtým, nevyhnutne “odsúdení” k takejto spolupráci. Astronomický výskum totiž vyžaduje stále kvalitnejšie pozorovania, získavané stále nákladnejšími pozemskými ďalekohľadmi na vzdialenejších pozorovacích miestach, či stále drahšími a unikátnejšími kozmickými prístrojmi. Naopak, finančná podpora základnému výskumu v SR nie je rozhodne prioritou týchto dní. Spolupráca s partnermi v zahraničí však AsÚ umožňuje nateraz úspešne kompenzovať efekt týchto otvárajúcich sa nožníc. Dokazuje to naša schopnosť získavať potrebné multifrekvenčné pozorovania (optická a UV spektroskopia, optické a rádiové snímky), úspech v zabezpečení pozorovaní Slnka s najvyšším možným priestorovým a spektrálnym rozlíšením, alebo prevádzkovať radar v spolupráci s talianskym partnerom. Preto asi najväčšou nádejou AsÚ je, že sa mu podarí vďaka vedomostiam, skúsenostiam a invencii svojich pracovníkov, ostať naďalej atraktívnym partnerom medzinárodnej spolupráce.


Tab.1. Tabuľka konferencií organizovaných (alebo spoluorganizovaných) AsÚ

Názov konferencie

Miesto konania

Rok

Zborník

1. regionálna konzultácia o slnečnej fyzike

T. Lomnica

1961

Contr. Wroclaw Astron. Obs. No. 14, 1964

3. regionálna konzultácia o slnečnej fyzike

T. Lomnica

1964

Czechoslovak Akad. Sci. Publ. Of Astron. Inst., No.51, 1965

IAU Sympózium č.33 “Physics and

Dynamics of Meteors”

T. Lomnica

1967

“Physics and dynamics of meteors”, Reidel, 1968, ed. Ľ. Kresák, P.M. Millman

IAU Sympózium č.34 “Planetary Nebulae”

T. Lomnica

1967

“Planetary Nebulae”, Reidel, 1968, ed. D.E. Osterbrock, C.R. O'Dell

1. československo-poľská konferencia

“Dynamika komét, meteorov a asteroidov”

Smolenice

1971


6. regionálna konzultácia o slnečnej fyzike

S. Smokovec

1973

Contr. Astron. Obs. Skalnaté Pleso, 6, 1973, ed. J. Sýkora

“Ejection and Accretion of Matter in

Binary Systems”

T. Lomnica

1980

“Ejection and accretion of matter in binary systems”, VEDA, 1980, ed. J. Tremko

12. regionálna konzultácia o slnečnej

fyzike

Smolenice

1986

Contr. Astron. Obs. Skalnaté Pleso, 15 ,1986, ed. A. Antalová

“Physics and Evolution of Stars”

T. Lomnica

1990


Contr. Astron. Obs. Skalnaté Pleso, 20, 1990 ed. J. Štohl, J. Zverko

“Meteoroids and their Parent Bodies”

Smolenice

1992

Meteoroids and their Parent Bodies”, AsÚ SAV, 1993, ed. J. Štohl, I.P. Williams

24. JOSO Meeting

T. Lomnica

1992

JOSO Annual Report 1992, KIS Freiburg, 1993, e. A.v. Alvensleben

IAU kolokvium č.144 “Solar Coronal

Structures”

T. Lomnica

1993


“Solar Coronal Structures”, VEDA, 1994, ed. V. Rušin, P. Heinzel, J.-P. Vial

Chemically Peculiar and Magnetic Stars on and close to Upper Main Sequence”

T. Lomnica

1993

Chemically peculiar and magnetic stars”, AsÚ SAV, 1994, ed. J. Zverko, J. Žižňovský

Meteoroids “

Bratislava

1994

Earth, Moon, and Planets, 68, 1995, ed. V. Porubčan, I.P. Williams, V. Vanýsek

“Physical Processes in Interacting

Binaries”

T. Lomnica

1996

“Physical Presesses in Interacting Binaries”, AsÚ a SAS, 1996, ed. D. Chochol, A. Skopal, T. Pribulla

“Meteoroids 1998”

T. Lomnica

1998

“Meteoroids 1998”, AsÚ SAV, 1999, ed. W.J. Baggaley, V. Porubčan

IAU kolokvium č.173 “Evolution

and Source Regions of Asteroids

and Comets”

T. Lomnica

1998

“Evolution and Source Regions of Asteroids and Comets”, AsÚ SAV, 1999, ed. J Svoreň, E. Pittich, H. Rickman

NATO Advanced Research Workshop

“On the Optics of Cosmic Dust”

Bratislava

2001

“Optics of Cosmic Dust”, Kluwer, 2002, ed. G. Videen, M. Kocifaj

NATO Advanced Research Workshop

“The Nature of Time: Geometry, Physics

& Preception”

T. Lomnica

2002

“The Nature of Time: Geometry, Physics & Preception”, Kluwer, 2003, ed. R. Buccheri, M. Saniga, W. M. Stuckey

“Solar Variability as an Input to the

Earth's Environment”

T. Lomnica

2003

“Solar Variability as an Intup to the Earth's Environment”

ESA SP-535, 2003, ed. A. Wilson