Štúdium English

Doktorandské štúdium na AsÚ SAV

Vyhlásenie konkurzu sa opiera o dohodu s Fakultou matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, na ktorej študijnom programe sa Astronomický ústav SAV podieľa, ako aj o akreditáciu Astronomického ústavu SAV Ministerstvom školstva SR pre uvedený študijný program.


Konkurz (školský rok 2017/2018)

Astronomický ústav SAV v Tatranskej Lomnici vypisuje konkurz na doktorandské štúdium v študijnom programe

  • Astronómia a astrofyzika
Termín podania prihlášok: 15. máj 2017
Miesto podania prihlášky: Astronomický ústav SAV
059 60 Tatranská Lomnica
Termín konania prijímacieho pohovoru: 3. júla 2017
Požiadavky na prijímacie skúšky: http://www.astro.sk/PhD/
Nástup doktorandského štúdia: 1. september 2017

Podmienkou pozvania na prijímacie konanie je absolvovanie II. stupňa vysokoškolského štúdia.

Vyplnenú prihlášku, s prílohami v nej uvedenými, je potrebné zaslať na adresu Astronomického ústavu.

Pre uvedený študijný program vypisuje Astronomický ústav SAV nasledovné témy:

  • Študijný odbor: ASTRONÓMIA
    1. Medzihviezdne častice v medziplanetárnom priestore Slnečnej sústavy
      Školiteľ: RNDr. Mária Hajduková Jr., PhD. (Maria.Hajdukova@savba.sk)
      Pracovisko: Astronomický ústav SAV, Oddelenie medziplanetárnej hmoty, Bratislava
      Sylabus:
          Zameranie práce: Vzhľadom na relatívny pohyb Slnka voči lokálnemu medzihviezdnemu mračnu by interakcia Slnečnej sústavy s medzihviezdnym prostredím mala viesť k výskytu medzihviezdnych častíc, alebo aspoň zrniečok medzihviezdneho prachu. Pohľad zvnútra Slnečnej sústavy by mal poskytnúť pozorovateľný prítok medzihviezdnej hmoty. Keďže identifikácia častíc medzihviezdneho pôvodu je zložitý proces, skutočné zastúpenie interstelárnych častíc v Slnečnej sústave stále nie je jednoznačne určené.
          Cieľ práce: Cieľom práce je zmapovanie prítoku medzihviezdnych častíc a sledovanie ich dráh v Slnečnej sústave. Ich vývoj je ovplyvňovaný interakciou častíc s medziplanetárnym prostredím a riadený silami, ktorých vplyv závisí od veľkosti častíc. V práci sa zameriame na väčšie častice - meteoroidy prichádzajúce k zemskej dráhe po hyperbolických dráhach vzhľadom k Slnku, ktoré by mohli byť pozorované ako meteory. Počítačové simulácie dráh medzihviezdnych častíc budú porovnávané s pozorovanými dráhami meteoroidov z prístupných meteorických databáz. Základná otázka je pomer medzihviezdnych častíc a častíc patricich medziplanetárnej hmote, ktoré by mali byť v danej oblasti registrované. Zastúpenie závisí od vzdialenosti od Slnka i od ekliptiky. Pre získanie širšieho záberu budú preto výsledky pozemských pozorovaní meteorov porovnané s výsledkami pozorovaní z vesmírnych detektorov prachu.
      Požiadavky:
      programovanie, angličtina
      Výskumný smer:
      Dynamický vývoj malých telies Slnečnej sústavy
    2. Prúdy meteoroidov vybraných dlho-periodických komét
      Školiteľ: RNDr. Luboš Neslušan, CSc. (ne@ta3.sk)
      Pracovisko: Astronomický ústav SAV, pracovisko ústavu v Starej Lesnej
      Sylabus:
          Stručný opis oblasti výskumu a jeho súčasného stavu: Meteoroidné častice, ktoré sa zrážajú so Zemou a tieto zrážky sú pozorované najmä ako meteorické roje, pochádzajú z väčších materských telies, najmä z kometárnych jadier. V doterajších štúdiach, uskutočnených vo veľkej miere aj pracovníkmi Astronomického ôstavu SAV, boli modelované prúdy a predpovedané roje viacerých materských telies, prevažne však krátkoperiodických komét. Predpovede boli konfrontované s rojmi v databázach dráh meteorov, pričom veľa reálne existujúcich náprotivkov predpovedaných rojov bolo úspešne identifikovaných.
      Modelovania prúdov, sledovanie ich dynamického vývoja a porovnávanie predpovedaných rojov s reálne existujúcimi prinieslo viaceré, aj neočakávané výsledky. V prvom rade sa ukázalo, že dráha materského telesa nemusí blízko prechádzať okolo dráhy Zeme, no časti jeho prúdu sa môžu premiestniť do alternatívnych medziplanetárnych koridorov a v nich sa so Zemou zrážať môžu. Možnosť vytvorenia sa alternatívnych koridorov spôsobuje tiež to, že jediné materské teleso môže byť pôvodcom viacerých rojov. A naopak, systematické poruchy planét, najmä Jupitera, môžu sústrediť dve materské telesá, resp. časti ich prúdov, do rovnakého koridoru. To môže mať za následok, že daný meteorický roj pochádza z dvoch, a možno aj viacerých materských telies. Príkladom zložitého vývoja prúdu sú kométa 96P-Machholz a asteroid 2003 EH1, z ktorých každé je materským telesom až 6 predpovedaných, tých istých rojov. Päť z týchto rojov sú reálne pozorované roje, radiant šiesteho sa nachádza blízko južného pólu, zrejme preto tento roj zatiaľ nebol objavený.
      Meteoroidné prúdy vytvárané dlhoperiodickými kométami boli doteraz študované oveľa menej často, ako prúdy komét a asteroidov na krátkoperiodických dráhach. Dráhy dlhoperiodických telies, najmä tých s aféliami ďaleko za dráhou Neptúna, sú ovplyvňované trans-neptúnickými objektami a možu nám poslúžiť na sondovanie dynamických pomerov v tejto vzdialenej oblasti. Ak napríklad existuje hmotná 9. planéta, jej gravitačné účinky by sa mali prejaviť v dynamike príslušných rojov a istým spôsobom na existenciu neznámeho hmotného telesa poukázať.
          Ciele dizertácie: namodelovaním a sledovaním dynamického vývoja preštudovať prúdy troch alebo štyroch dlhoperiodických komét, s obežnou dobou od približne 200 do približne 1000 rokov. Aspoň jednu z týchto komét vybrať takú, aby vzdialenosť jej perihélia bola vo vzdialenosti signifikantne presahujúcej 1 AU. Okrem gravitačných porúch veľkých planét uvažovať aj vplyv Poyntingovho-Robertsonovho efektu na častice. Filamenty prúdov, ktoré križujú dráhu Zeme, sa pokúsiť identifikovať s reálnymi rojmi separovanými z dostupných databáz dráh rojov a s rojmi v IAU MDC zozname. Diskutovať prípadné zvláštnosti nájdených rojov.
          Metóda: Ako hlavná metóda na dosiahnutie cieľov práce sa predpokladá numerická integrácia dráh vybraných komét a namodelovaných teoretických častíc, ktoré budú reprezentovať meteoroidy v prúdoch týchto komét. Nástroj pre numerickú integráciu, softvérový balík MERCURY, je k dispozícii. Pre realizáciu integrácie bude možné využiť výpočtový klaster Astronomického ústavu SAV, prípadne sieť výpočtových klastrov Slovak-GRID.
      špeciálne požiadavky:
      žiadne (uchádzač by mal mať základné znalosti z nebeskej mechaniky, programovania a problematiky malých telies Slnečnej sústavy, čo je však u úspešných absolventov univerzitného štúdia astronómie zrejmý štandart).
      Výskumný smer:
      Dynamický vývoj malých telies Slnečnej sústavy.
    3. Presah štruktúr nájdených v prúdoch meteoroidov vo fotografickej oblasti do intervalu hmotností televíznych meteorov
      Školiteľ: doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc. (astrsven@ta3.sk)
      Pracovisko: Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica
      Sylabus:
          Cieľ práce: V intervale hmotností fotografických meteorov boli v IAU MDC databáze nájdené jemné štruktúry v prúdoch meteoroidov (Perzeidy, Tauridy, Orionidy) vznikajúce evolúciou prúdov pod vplyvom gravitačných porúch planét a negravitačných efektov. Úlohou práce je overiť existenciu týchto štruktúr v oblasti video-meteorov.
          Metóda: Úloha bude riešená na základe existujúcich čiastkových databáz dráh televíznych meteorov (SonotaCo, meteory zahrnuté do IAU MDC databázy apod.), ako aj na základe vlastných pozorovaní kamerovým systémom na pozorovanie video-meteorov. Úlohou bude získanie dráh meteorov dvojicou video-kamier pre skúmané meteorické roje, redukcia materiálu a jeho základné spracovanie. Potom za použitia metódy indexov hľadanie jemných štruktúr v prúdoch meteoroidov. Nakoniec porovnanie štruktúr medzi fotografickými a televíznymi meteormi aj s ohľadom na limity presnosti použitých metód.
      Požiadavky:
      znalosť angličtiny, znalosť základov programovania a štatistických metód.
      Výskumný smer:
      Štruktúra prúdov meteoroidov a komplexy malých telies Slnečnej sústavy, evolúcia a fyzikálne charakteristiky materských telies meteoroidov
  • Študijný odbor: ASTROFYZIKA
    1. Hnedí trpaslíci a extrasolárne planéty.
      Školiteľ: RNDr. Ján Budaj, CSc. (budaj@ta3.sk)
      Pracovisko: Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica
      Sylabus:
      Hnedí trpaslíci a extrasolárne planéty sú exotické substelárne objekty, ktoré boli objavené len veľmi nedávno. Ukrývaju nespočetné záhady, prekvapenia a problémy, ktorých iba pribúda. Majú veľmi chladné (no často silno ožarované) atmosféry, niektoré formujú mraky, prší z nich železo, sklo, alebo soľ. Ich štúdium často prelína viacero vedných oborov ako: fyziku, astronómiu, meteorológiu, geofyziku, chémiu, biológiu. Táto oblasť sa rýchlo rozvíja a ťažisko-cieľ práce sa bude prelievať medzi dole uvedenými zameraniami podľa aktuálnej situácie, dostupnosti dát a najmä záujmu a aktivity doktoranda.
      -štúdium rozpadávajúcich sa exoplanét/exokomét na veľmi tesných dráhach (fotometria a modelovanie)
      -štúdium zákrytových systémov s prachovými diskami a s možnou planétou (fotometria a modelovanie spektier a svetelných kriviek)
      -štúdium reflexného efektu a albeda v interagujúcich dvojhviezdach a exoplanétach (fotometria a modelovanie)
      -hľadanie variácií v časoch tranzitov známych exoplanét a potenciálnej ďalšej planéty (fotometria).
      Požiadavky:
      nutné: znalosť anglického jazyka, základov astrónomie a astrofyziky
      vítané sú: skúsenosti s výpočtovou technikou, operačným systémom Linux, programovaním (Fortran), astronomickými pozorovaniami a samostatnosť.
      Výskumný smer:
      Extrasolárne planéty, hnedí trpaslíci a málo hmotné hviezdy
    2. Dynamika a magnetizmus vybraných javov v atmosfére Slnka.
      Školiteľ: Mgr. Peter Gömöry, PhD. (gomory@ta3.sk)
      Konzultant: Dr. Christoph Kuckein (Leibniz-Institut für Astrophysik, Potsdam, Nemecko)
      Sylabus:
          Cieľ práce: Magnetické polia sú kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim vlastnosti javov prebiehajúcich v atmosfére Slnka. Výrazné zlepšenie pozorovacích možností dosiahnuté v poslednej dekáde nástupom veľkých, slnečných ďalekohľadov (napr. GREGOR) ako aj vypustením nových satelitov (napr. IRIS, SDO) prinieslo bezprecedentné možnosti detailného výskumu magnetizmu slnečnej atmosféry. Napriek tomu, mnohé dôležité otázky ostávajú stále nevyriešené. Medzi vybrané patria napríklad: aká je výšková stratifikácia vektora magnetického poľa v oblasti slnečných škvŕn a iných magnetických štruktúr v atmosfére Slnka, aké je prepojenie magnetických polí z fotosféry do chromosféry a následne do vyšších oblastí slnečnej atmosféry, aký je vplyv týchto polí na dynamiku okolitej plazmy. Navyše, procesy dôležité pre detailné porozumenie napríklad vlastností slnečných škvŕn, zahŕňajúce interakciu medzi magnetickými poľami škvŕn a konvektívnymi pohybmi plazmy, sa odohrávajú na priestorových škálach s úrovňou približne 75 km. Pričom pozorovania umožňujúce priestorové rozlíšenie jednotlivých štruktúr na takejto úrovni je možné získať s využitím novej generácie slnečných ďalekohľadov. Cieľom dizertačnej práce je štúdium magnetických parametrov a dynamických vlastností vybraných objektov (napr. slnečných škvŕn, oblúkových filamentárnych štruktúr, fibríl, atď.) v slnečnej atmosfére. Získané výsledky budú interpretované a porovnané s predpoveďami vyplývajúcimi z numerických modelovaní a predchádzajúcich observačných zistení.
          Metóda: V rámci dizertačnej práce budú využité obrázkové, spektrálne a spektro-polarimetrické merania získané s veľmi vysokým časovým, priestorovým a spektrálnym rozlíšením pomocou najväčších pozemských (napr. GREGOR, VTT, alebo SST) a vesmírnych (IRIS, SDO, alebo Hinode) slnečných ďalekohľadov. Analyzované budú Stokesove profily viacerých spektrálnych čiar formujúcich sa v rozličných výškach slnečnej atmosféry. Jednotlivé komponenty vektora magnetického poľa (t.j. veľkosť magnetickej indukcie, inklinácia a azimut) budú získané prostredníctvom tzv. inverzných kódov, napr. SIR alebo HAZEL. Termodynamické vlastnosti pozorovanej plazmy budú určené prostredníctvom štandardnej spektrálnej analýzy aplikovanej na EUV spektrá získané pomocou vesmírnych prístrojov.
      Špeciálne požiadavky:
      dobrý fyzikálny základ, znalosť základov programovania (IDL, Fortran), základná znalosť angličtiny
      Výskumný smer:
      Fyzika slnečnej atmosféry.
    3. Jemné efekty družicových svetelných kriviek zákrytových dvojhviezd
      Školiteľ: RNDr. Theodor Pribulla, CSc. (pribulla@ta3.sk)
      Pracovisko: Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica
      Sylabus:
          Zameranie práce: Vysoko presné svetelné krivky zákrytových dvojhviezd získaných družicovými prehliadkami oblohy (CoRoT, KEPLER, Integral OMC, MOST, BRITE atď.) obsahujú veľké množstvo informácií. Medzi najzaujímavejšie jemné efekty patrí tzv. Doppler beaming, ktorý spôsobuje zmeny pozorovaného toku na úrovni 1-2 promile a umožňuje z fotometrie určiť spektroskopické elementy dráhy. Rotačný beaming, ktorý je analógom Rossiter-McLaughlinovho efektu, ovplyvňuje svetelnú krivku počas zákrytov a dáva nám informácie o rotačnej rýchlosti zložiek a orientácií ich osí. Vysoko presné svetelné krivky však umožňujú zistiť aj sploštenie zložiek (elipticitu).Tesné dvojhviezdy s excentrickou dráhou často vykazujú slapovo vyvolané pulzácie. Zaujímavé sú aj zákrytové dvojhviezdy s rýchlo pulzujúcou zložkou (δ Scuti), kde vysoko presná fotometria umožňuje zistiť veľké množstvo módov a študovať vnútornú štruktúru hviezd. Vysoká presnosť družicových svetelných kriviek však kladie veľké nároky na presnosť modelovania a syntézu teoretických kriviek. Systematické rozdiely modelových a pozorovaných svetelných kriviek pritom poukazujú na ďalšie neznáme efekty alebo nepresnosť modelovania (napríklad gravitačné alebo reflexný efekt).
          Cieľ práce: Zahrnutie jemných efektov svetelných kriviek (Doppler beaming, pulzácie) a spresnenie modelovania reflexného efektu (najmä pri zákrytových sdB+M dvojhviezdach) a okrajového stemnenia do už existujúceho programu ROCHE (pozri Pribulla et al., 2011, A&A 528, 21). Analýza vysokopresných svetelných kriviek vybraných objektov.
      Požiadavky:
      znalosť angličtiny – dobrá znalosť základov programovania - schopnosť samostatného štúdia literatúry.
      Výskumný smer:
      Klasické dvojhviezdy a viacnásobné sústavy
    4. Cyklus slnečnej aktivity - empirické implikácie pre modelovanie slnečného dynama
      Školiteľ: RNDr. Ján Rybák, CSc. (choc@ta3.sk)
      Pracovisko: Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica
      Sylabus:
      Analýza dlhodobých radov pozorovaní slnečnej aktivity - slnečných škvŕn, magnetických polí ako i pozorovaní protuberancií a zelenej koróny, vypracovaných na AsÚ SAV - pre určenie priebehu a významnosti prejavov rozdielnej aktivity oddelene na jednotlivých hemisférach Slnka s hľadaním empirických implikácií pre modelovanie slnečnej aktivity numerickými metódami opisujúcimi slnečné dynamo. Predpokladaným výsledkom práce je nájdenie časového vývoja časovej a šírkovej asymetrie slnečnej aktivity pre obdobie viacerých slnečných cyklov a analýza jej významnosti v jednotlivých obdobiach s preskúmaním prípadných periodicít aktivity.
      Špeciálne požiadavky:
      znalosť angličtiny, programovacie schopnosti, fyzikálny základ
      Výskumný smer:
      Štúdium fyzikálnych vlastností a procesov v atmosfére Slnka.
    5. Analýza úzko-smerovaných výtryskov hmoty zo symbiotickej hviezdy BF Cygni
      Školiteľ: RNDr. Augustin Skopal, DrSc. (astrskop@ta3.sk)
      Pracovisko: Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica
      Sylabus:
          Zameranie práce: Symbiotické hviezdy sú interagujúce dvojhviezdy s veľmi dlhými orbitálnymi periódami (rádovo roky), ktoré pozostávajú z červeného obra ako darcu hmoty a bieleho trpaslíka, ako akrétora hmoty. Občas, na časovej škále desiatok rokov, dochádza ku vzplanutiam, pri ktorých pozorujeme zvýšenie jasnosti sústavy a výrazné zvýšenie odtoku hmoty zo sústavy. Vo vzácnych prípadoch sa pozorujú aj úzko-smerované bipolárne výtrysky hmoty. Naposledy bol tento úkaz objavený pre aktívnu symbiotickú hviezdu BF Cyg (viac info) Podstata týchto výtryskov zatiaľ nebola dostatočne objasnená.
          Cieľ práce: Úlohou PhD práce je výskum bipolárnych úzko-smerovaných výtryskov hmoty počas aktívnej fázy BF Cyg, ktorá nastala v r. 2006 a trvá doteraz. V rokoch 2009 – 2012, BF Cyg vystrelovala úzko-smerované prúdy hmoty do polárnych oblastí. Po sekundárnom vzplanutí v r. 2015, sa ejekcia bipolárnych výtryskov znova objavila a trvala do decembra 2016, kedy sme indikovali nový výbuch (http://www.astronomerstelegram.org/?read=10086). Cieľom PhD práce je určenie základných fyzikálnych parametrov úzko-smerovaných výtryskov hmoty (svietivosť, tempo úniku a celková hmotnosť žiarivej hmoty) a ich vývoj v rôznych štádiách vzplanutia, čo by malo prispieť k lepšiemu porozumeniu procesu akrécie hmoty na bieleho trpaslíka. Doktorand/ka bude pracovať s existujúcimi pozorovaniami (UBVRI fotometria, echelle spektroskopia). Počas štúdia bude získávať aj vlastné fotometrické a spektroskopické merania BF Cygni ďalekohľadmi AsÚ SAV. Bude zaradený/á do riešiteľského kolektívu projektu VEGA “Vzplanutia kataklyzmatických premenných hviezd”, čo mu/jej umožní prezentovať získané výsledky na medzinárodných konferenciách.
      Požiadavky:
      Špeciálne požiadavky na túto úlohu niesú kladené (základy programovania a znalosť anglického jazyka sa predpokladajú).
      Výskumný smer:
      Symbiotické hviezdy a novy

V Tatranskej Lomnici 22.2. 2017

RNDr. Aleš Kučera, CSc.
vedúci školiaceho pracoviska

Požiadavky

Študijný program: ASTRONÓMIA A ASTROFYZIKA

Spoločná odborová komisia

Tvorba HTML: Marián Jakubík

Dátum a čas: 12.12. 2017 15:01:19 CET
Valid XHTML 1.0! Valid CSS!