Astronómia s novým párom "očí"


Začiatkom tohto týždňa úspešne odštartoval na orbitálnu dráhu japonský infračervený teleskop ASTRO-F.

Približne v rovnakom čase zavŕšili na mexickej hore Sierra Negra aj montáž gigantického rádioteleskopu pod názvom Large Millimeter Telescope (LMT).

Družicu ASTRO-F vypustili na polárnu orbitálnu dráhu v utorok 21. februára. Obieha vo výške približne 745 kilometrov. Zrkadlo tohto infračerveného teleskopu má priemer 0,68 metra. Kvôli zvýšeniu jeho citlivosti zariadenie ochladzujú na teplotu púhych 6 stupňov Kelvina. V najbližších 500 dňoch ba mal zmapovať vesmír v širokom infračervenom spektre – vo vlnovej dĺžke od 1,7 do 180 mikrónov.

Okrem japonských odborníkov sa na projekte zúčastňujú aj európski astronómovia. Dr. Stephen Serjeant z britskej Open University charakterizoval ASTRO-F ako „veľké okno do minulosti vesmíru“ a jeho vypustenie pokladá za jednu z najvýznamnejších udalostí rozvoja vesmírnych výskumov tohto desaťročia.

Riaditeľ Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici RNDr. Ján Svoreň, DrSc. k tomu dodáva:
Vypustenie satelitu s ďalekohľadom so záznamom v infračervenej oblasti (IR) je pre astronómiu dôležité. Vodná para, ktorá sa nachádza v zemskej atmosfére znemožňuje pozorovanie vesmírnych objektov v IR oblasti. Pritom práve v tejto oblasti možno zaznamenať žiarenie od prachových zŕn a chladných objektov. Astronómovia už dávno pátrajú po planetárnych sústavách iných hviezd. Tieto planéty sa rodia v hustých plynoprachových obálkach okolo materských hviezd a prachové mračná možno pozorovať práve v IR oblasti. Infračervené pozorovania sú možné buď z extrémnych nadmorských výšok (napr. ďalekohľady na vrcholoch vyhasnutých sopiek na Havajských ostrovoch) alebo z obežnej dráhy, kde zemská atmsoféra nie je prekážkou.

Stavba rádioteleskopu LMT vo výške približne 4600 metrov nad morom na mexickej Sierra Negra je spoločným projektom Mexika a USA, ktorí sa podelili nielen o náklady, ale aj o využívanie tohto unikátneho zariadenia. Má priemer 50 metrov a bude pracovať vo vlnovom rozsahu od 0,85 do 4 milimetrov. Je to najväčší rádioteleskop tohto typu na svete. Podľa predpokladov nielenže by mal nazrieť do vzdialeností 13 miliárd svetelných rokov, ale prinesie nové poznatky aj o oveľa bližších objektoch vo vesmíre.

Montáž LMT teda ukončili, a podľa informácií CNN prvé experimenty na ňom uskutočnia v máji.

Komentár Dr. Jána Svoreňa:
Vesmírne objekty žiaria v celom rozsahu vlnových dĺžok. Zo Zeme máme možnosť pozorovať len cez tzv. optické a rádiové okno. Ostatné vlnové dĺžky atmosféra pohltí. LMT umožní pozorovať napr. vzdialené galaxie, pričom platí, že čím je objekt vzdialenejší v priestore tým je mladší v čase. Veľké rádioteleskopy sa používajú aj na mapovanie tvarov asteroidov prelietajúcich v blízkosti Zeme, na mapovanie povrchu Venuše pod hustou oblačnou pokrývkou, na spojenie s vesmírnymi sondami pohybujúcimi sa na periférii Slnečnej sústavy apod.

Pravda, to nie sú všetky novinky z oblasti astronómie. Koncom roka zverejnili prvé obrázky z Veľkého binokulárneho teleskopu (Large Binocular Telescope – LBT) ktorý postavili vo výške takmer 3200 metrov nad morom v medzinárodnom observatóriu (Mt. Graham International Observatory) v americkej Arizone. Ide o spoločný projekt viacerých univerzít, ústavov a vedeckých inštitúcií z USA, Nemecka a Talianska. Projektovali a stavali ho dohromady 20 rokov a podľa odborníkov svojou svetelnosťou predstihuje slávny orbitálny teleskop Hubble približne 24-násobne. Astronómovia dúfajú, že jeho pomocou získajú snímky planét, ktoré obiehajú okolo vzdialených hviezd a nájdu odpovede na množstvo základných otázok vzniku a rozvoja vesmíru.

Teleskop má dve zrkadlá s priemerom 8,4 metra a je vybavený najnovšími zariadeniami na korekciu vplyvu atmosféry na kvalitu snímok.

Napokon – do štvorlístka – pár slov o jednom unikátnom projekte do budúcich rokov. Nadnárodná spoločnosť AMEC vybuduje pre americké a kanadské univerzity najväčšie astronomické zariadenie na svete pod priamočiarym názvom Tridsaťmetrový teleskop (Thirty-Meter Telescope – TMT). Pravdepodobne ho postavia na Havajských ostrovoch alebo v Chile. Astronómovia by ho mali mať k dispozícii približne o 10 rokov. Jeho parametre mnohonásobne prevýšia možnosti doterajších najväčších optických teleskopov na svete.

Hlavné zrkadlo teleskopu sa bude skladať zo 780 šesťuholníkových segmentov, ktoré budú dostatočne ohybné, aby sa dali prispôsobiť požiadavkám ideálneho tvaru. Tento tvar bude automaticky vypočítavať a nastavovať výkonný výpočtový komplex 750 krát za sekundu s presnosťou polohy na 2 mikróny.

Vo svete už existujú dokonca projekty na stavbu teleskopov s priemerom zrkadiel 50 a 100 metrov, avšak ich budúcnosť je zatiaľ neistá.

Komentár Dr. Jána Svoreňa:
Astronomická technika postupuje míľovými krokmi. Dlhé roky bol najväčším ďalekohľadom sveta 5-m ďalekohľade na hore Mt Palomar v USA. Dnes je najväčším ďalekohľadom 10-m Keckov ďalekohľad na Havajských ostrovoch. Vďaka pokroku v počítačovej technike sú však niektoré dnešné a všetky veľké ďalekohľady v budúcnosti skladačky menších, technologicky oveľa ľahšie zhotoviteľných zrkadiel, kde výsledný obraz vzniká počítačovou syntézou čiastkových obrazov. Výsledkom je kvalitný obraz za rádovo menej prostriedkov, než by vyžadoval jednozrkadlový ďalekohľad ekvivalentných rozmerov. A to treba brať do úvahy aj technologické limity na odliatie a zložité vychladzovanie veľkého zrkadla.





Obrázky:


Obrázok infračerveného teleskopu ASTRO-F na orbitálnej dráhe.



Large Millimeter Telescope v Mexiku.



Fotografia z montáže LMT.



Sierra Negra s LMT na vrchole.



Large Binocular Telescope v Arizone.



Fotografia z LBT.



Projekt Tridsaťmetrového teleskopu TMT.



Pohľad na zrkadlo TMT zblízka.


Tvorba HTML: Marián Jakubík

Dátum a čas: 13.12. 2017 17:51:33 CET
Valid XHTML 1.0! Valid CSS!