Generál Kongres degradoval Pluto


Od štvrtka 24. augusta má naša Slnečná sústava len osem planét. Uverejňujeme stanovisko AsÚ SAV k tejto ojedinelej udalosti.

Stanovisko Astronomického ústavu SAV k rezolúciam Medzinárodnej astronomickej únie týkajúcich sa počtu planét v Slnečnej sústave

Astronómovia, ktorí sa zišli na kongrese Medzinárodnej astronomickej únie v Prahe, rozhodli vo štvrtok 24. augusta, že v Slnečnej sústave je len 8 planét: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Pluto sa stalo jednou z "trpaslíčich planét" a súčasne predstaviteľom ľadových objektov obiehajúcich okolo Slnka na periférii planetárnej sústavy za dráhou Neptúna.

V krátkosti si povieme, prečo k tomu došlo a čo tomu predchádzalo. Pluto bolo objavené v roku 1930 na Lowelovej hvezdárni vo Flagstaffe v Spojených štátoch a dlho bolo považované za chýbajúcu deviatu planétu objavenú na základe porúch v pohybe Neptúna. V roku 1978 bol objavený najväčší mesiac Pluta - Cháron (dnes už poznáme aj ďalšie 2 menšie) - a z pohybu Chárona okolo Pluta bolo možné s vysokou presnosťou určiť hmotnosť obidvoch telies. Zistilo sa, že hmotnosť Pluta je príliš malá na to, aby spôsobila merateľné zmeny v pohybe Neptúna - objav v blízkosti vypočítaného miesta bol dielom obyčajnej náhody. Svojimi rozmermi i dráhovými charakteristikami Pluto nepasuje do žiadneho komplexného scenára vývoja Slnečnej sústavy. V posledných 15 rokoch bolo objavené množstvo telies za dráhou Neptúna (dnes je ich známych približne 1000) – sú to tzv. ľadové objekty vonkajšej Slnečnej sústavy, tvoriace Edgeworth-Kuiperov pás, pričom niektoré z týchto objektov sú dokonca väčšie ako Pluto. Stále zreteľnejšie sa ukazovalo, že Pluto nie je planéta, ale len jeden z veľkých objektov tohto pásu. Po štyroch planétach zemského typu, oddelených od štyroch obrích planét hlavným pásom asteroidov, nasleduje trpaslík Pluto, nepatriaci ani k jednej z týchto skupín. Bolo zrejmé, že objavy väčších objektov budú pribúdať. Ak sme teda nechceli mať 100 planét, bolo nutné ustúpiť z tradicionalistického prístupu a uviesť našu nomenklatúru vesmírnych objektov do súladu so skutočnosťou.

Tradícia aj tu zohrala svoju rolu. Trvalo takmer 10 rokov, kým sa astronómi boli ochotní vzdať pochybnej deviatej planéty. Došlo k tomu až tento štvrtok a výsledok je nasledovný:

Máme 8 planét, ktoré spĺňajú podmienky, že obiehajú okolo Slnka, sú dostatočne hmotné aby sa sformovali do približne guľového tvaru, sú vo svojom okolí dominantné, t.j. počas svojho vzniku vyzbierali okolitý materiál a vyčistili priestor okolo svojej dráhy.

Ďalej máme "trpasličie planéty", ktoré spĺňajú všetky vyššie uvedené podmienky okrem vyčistenia svojho okolia a nie sú satelitom ďalšieho telesa. Sem patrí napr. asteroid Ceres s priemerom 940 km, pričom Medzinárodná astronomická únia bude skúmať aj u ďalších telies splnenie týchto podmienok.

Všetky zvyšné telesá sa nazývajú malými telesami Slnečnej sústavy. Patria sem všetky kométy a z asteroidov a ľadových objektov Edgeworthovho-Kuiperovho pásu všetky objekty okrem najväčších, ktoré spĺňajú podmienku pre zaradenie medzi "trpasličie planéty".

Medzi "trpasličími planétami" bola vydelená kategória veľkých telies za dráhou Neptúna, ktorých prototypom je Pluto. Astronómi sa zatiaľ nezhodli na pomenovaní tejto skupiny telies. Navrhovaný názov plutonické objekty sa neuplatnil pre námietky geológov, ktorí majú v inej súvislosti zavedený pojem plutonické horniny.

V súčasnosti teda máme 8 planét. S pokrokom nášho poznania však nemožno vylúčiť, že vo vzdialených oblastiach Slnečnej sústavy sa nájde teleso povedzme veľkosti Marsu, ktoré vyhovie pražskej definícii a učebnice sa budú opäť meniť. Táto možnosť však nie je dôvodom, aby sme zotrvávali na názore z roku 1930 a neurobili takýto radikálny rez, akým nepochybne zmena počtu planét je.

Doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc.
riaditeľ Astronomického ústavu SAV
Tatranská Lomnica



Rezolúcie Medzinárodnej astronomickej únie (IAU)
prijaté na kongrese v Prahe 24. augusta 2006:

Rezolúcia 5A:

IAU sa rozhodla, že planéty a ostatné telesá našej Slnečnej sústavy sa budú deliť do troch kategórií nasledujúcim spôsobom:
1. Planéta* je nebeské teleso, ktoré

  • obieha okolo Slnka,
  • má dostatočnú hmotnosť, aby jeho vlastná gravitácia prekonala vnútorné sily pevného telesa, takže dosiahne tvar zodpovedajúci hydrostatickej rovnováhe (približne gule) a
  • vyčistilo okolie svojej dráhy.


2. "Trpasličia planéta" je nebeské teleso, ktoré

  • obieha okolo Slnka,
  • má dostatočnú hmotnosť, aby jeho vlastná gravitácia prekonala vnútorné sily pevného telesa, takže dosiahne tvar zodpovedajúci hydrostatickej rovnováhe (približne gule)**,
  • nevyčistilo okolie svojej dráhy a
  • nie je satelitom.


3. S výnimkou satelitov by všetky ostatné objekty*** obiehajúce okolo Slnka mali byť označované spoločným termínom "malé telesá Slnečnej sústavy".

* Týmito ôsmimi planétami sú: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.
** IAU začne proces preverenia objektov blízko tejto hranice a ich zaradenie medzi trpasličie planéty alebo do inej kategórie.
*** Medzi ne v súčasnosti radíme väčšinu asteroidov Slnečnej sústavy, väčšinu transneptúnických objektov (TNO), komét a ďalšie malé telesá.

Rezolúcia 6A:

IAU sa rozhodla, že Pluto je podľa vyššie uvedenej definície trpasličou planétou a je prototypom novej kategórie transneptúnických objektov.





Obrázky:


Trpasličie planéty v porovnaní so Zemou a Mesiacom.



Okamih hlasovania na pražskom kongrese.



V rovnakej chvíli pohľad na predsedníctvo kongresu...


Tvorba HTML: Marián Jakubík

Dátum a čas: 15.12. 2017 01:52:05 CET
Valid XHTML 1.0! Valid CSS!