Vitajte na stránkach venovaných projektu na podporu popularizácie astronómie na Slovensku.

Doba trvania projektu: 1. 1. 2007 - 31. 10. 2009

Heslár

modely vesmíru

Čo má vedieť študent

V roku 1915 publikoval Albert Einstein (1879–1955) všeobecnú teóriu relativity, ktorá položila matematické a fyzikálne základy kozmológie. (Kozmológia je vedná oblasť astronómie, ktorá sa zaoberá štruktúrou a vývojom vesmíru v najširších meradlách.) Z Einsteinovej teórie relativity vzišiel prvý model vesmíru, ktorý v roku 1917 uverejnil holandský astronóm Wilhelm de Sitter (1872–1934). Samotný Einstein pri modelovaní vesmíru zaviedol do svojich rovníc tzv. kozmologickú konštantu, ktorá reprezentovala neznámu odpudivú silu len v záujme toho, aby sa udržal model statického vesmíru. V tej dobe bola totiž predstava statického vesmíru silne zakorenená v predstavách fyzikov. Už v roku 1922 publikoval ruský matematik a meteorológ Alexander Alexandrovič Friedman (1888–1925) celú triedu riešení Einsteinových rovníc bez kozmologickej konštanty, v ktorých sa vzdialenosť medzi galaxiami aj priemerná hustota vesmíru menila s časom. Podľa hodnôt, ktoré nadobúdajú určité charakteristické veličiny, charakterizujúce rozpínanie vesmíru, jednotlivé modely predpovedajú, že vesmír sa bude buď navždy rozpínať alebo sa jeho dnešné rozpínanie časom zastaví a zmení sa na zmršťovanie. Zvlášť významný je prínos belgického kozmológa Georga Lemaitra (1894–1966). Spoločným rysom všetkých týchto modelov je počiatok času v ktorom sa hmota vesmíru nachádzala skondenzovaná v stave s nekonečnou hustotou a v nekonečne malom objeme priestoru – tzv. singularita.
V roku 1946 Američan George Gamow (1904–1968) prišiel s myšlienkou horúceho veľkého tresku (Big Bang), podľa ktorej bol vesmír v prvých okamihoch existencie mimoriadne horúci, čo umožnilo vznik prvkov z protónov a neutrónov, ktoré obsahoval ranný vesmír.
Obtiažna predstava počiatku času a aj nesúlad veku Zeme s nižším odhadom veku vesmíru viedli v roku 1948 Angličana Freda Hoyla (1915–2001) a Rakúšanov Hermanna Bondiho (1919–2005) a Thomasa Golda (1920–2004) k domnienke, že vesmír nemal počiatok v čase. Podľa tohto modelu - stacionárneho vesmíru (steady state), tvorba hmoty prebieha stále.
Spor obidvoch predstáv vyriešil objav, ktorý urobili američania Arno Penzias (*1933) a Robert Wilson (*1936). V roku 1965 zistili, že v pásme centimetrových vĺn dopadá na našu Zem z celého kozmického priestoru rovnomerné slabé rádiové žiarenie, ktoré zodpovedá teplote necelých 3 K (-270°C) a je pozostatkom (reliktom) po vysoko energetickom žiarení z obdobia niekoľko sto tisíc rokov po veľkom tresku.

modely vesmíru

Editované MaHu