Vitajte na stránkach venovaných projektu na podporu popularizácie astronómie na Slovensku.

Doba trvania projektu: 1. 1. 2007 - 31. 10. 2009

Heslár

Mesiac

Čo má vedieť študent

Mesiac – vesmírne teleso, ktoré obieha okolo Zeme. Je jej jediným prirodzeným satelitom. Má približne 81-krát menšiu hmotnosť a 4-krát menší priemer ako Zem.
Mesiac je oveľa menší ako Zem. Priemerná hodnota mesačného polomeru je 1737,4 km, čo je zhruba 27% polomeru Zeme. Mesiac má tiež oveľa menšiu hmotnosť ako Zem – približne 7,4x1019 ton. Zem je zhruba 81-krát hmotnejšia. Pretože má Mesiac menšiu hmotnosť ako Zem, gravitačné zrýchlenie je na jeho povrchu 6x menšie, ako na povrchu Zeme. Astronauti na Mesiaci sa preto cítia byť 6-krát ľahší ako na Zemi. Telesá padajú na Mesiaci 6-krát pomalšie ako na Zemi.
O pôvode Mesiaca existuje niekoľko teórií. Najpravdepodobnejšou je tzv. teória veľkého impaktu, podľa ktorej sa Mesiac utvoril z materiálu vyvrhnutého pri veľkej explózii po zrážke menšieho telesa (veľkosti Marsu) so Zemou pred asi 4,5 miliardami rokov, teda ešte v čase jej formovania.
Doba rotácie Mesiaca okolo Zeme vzhľadom ku hviezdam je 27 dní 7 hodín 43 minút a 11,5 sekundy (táto perióda sa nazýva siderický mesiac) a za tento istý čas sa Mesiac otočí okolo svojej osi. Takáto rotácia sa nazýva viazaná a spôsobuje, že vidíme stále tú istú stranu Mesiaca. Keďže sa Mesiac pohybuje spolu so Zemou okolo Slnka, Mesiac potrebuje navyše ďalšie 2 dni, aby uzavrel obeh okolo Zeme. Počas 29 dní 12 hodín 44 minút a 2,8 sekundy (synodický mesiac) prejde Mesiac všetkými svojimi fázami.
Štyri mesačné fázy sú: 1 – nov, 2 – prvá štvrť, 3 – spln, 4 – posledná štvrť. V nove je Mesiac na svojej dráhe okolo Zeme medzi Slnkom a Zemou. Slnko plne osvecuje jeho od Zeme odvrátenú stranu, a preto je zo Zeme nepozorovateľný. Noc po nove sa na oblohe objaví „nový“ Mesiac, uzulinký kosáčik – Mesiac má Slnkom ožiarený východný okraj. Pozorovateľný je krátko po západe Slnka. S postupom času je Slnkom osvetlená stále väčšia a väčšia časť. Hranica svetla a tieňa na Mesiaci, nazývaná terminátor, sa posúva k jeho západnému okraju. Prvou štvrťou nazývame fázu, v ktorej je Mesiac z polovice osvetlený Slnkom, nastáva zhruba po 7 dňoch po nove. Po ďalších 7 dňoch nastáva spln. Počas nasledujúcich 14 dní prejde Mesiac cez poslednú štvrť znova do novu. Tesne pred novom je pozorovateľný na rannej oblohe ako tenký kosáčik v tvare písmena C na východnom obzore.
Mesiac je diferencované teleso, zložené z 3 geochemicky rôznorodých častí – jadra (železo, nikel síra), plášťa (pyroxény, olivíny) a kôry (horniny podobné žule, živce, prvky vzácnych zemín). Mesačný povrch je pokrytý veľmi rozdrobeným materiálom, ktorý sa nazýva regolit. Táto vrstva sa vytvára pri dopade impaktov. Čím častejšie a mohutnejšie sú dopady iných telies na povrch Mesiaca, tým je povrch viac rozrušený a vrstva regolitu hrubšia. Mesiac má takú riedku a tenkú atmosféru, že môže byť považovaná za zanedbateľnú – jej celková hmotnosť je menej ako 10 ton.
Na mesačnom povrchu sa vyskytujú rôznorodé útvary, prevažne krátery, ale tiež veľké otvorené plochy nazývané moria. Moria sa vyskytujú takmer výlučne na privrátenej strane a pokrývajú asi 15 percent mesačného povrchu. Vplyvom dopadu veľkých telies pred 3,92 až 3,85 miliardami rokov vznikali na povrchu veľké impaktné panvy. Intenzívne zahrievanie mesačného vnútra spôsobilo, že na povrch vyvrelo veľké množstvo tmavej vulkanickej horniny – čadičovej lávy – vznikli mesačné moria.
Mesiac a Zem na seba navzájom pôsobia svojou gravitáciou. Pozorovateľným prejavom tohto pôsobenia je príliv a odliv, teda pravidelné zdvíhanie a pokles hladiny oceánov, alebo inak povedané vydúvanie sa morskej hladiny v dôsledku pôsobenia slapových síl (pozri heslo slapy v našom heslári).

Mesiac

Editované MaHu