Vitajte na stránkach venovaných projektu na podporu popularizácie astronómie na Slovensku.

Doba trvania projektu: 1. 1. 2007 - 31. 10. 2009

Heslár

hviezdna obloha

Čo má vedieť študent

Za bezmesačnej noci, ďaleko od rušivých svetiel okolia, vidíme nad sebou, na nebeskej sfére, množstvo žiariacich objektov.
Najpočetnejšími objektmi sú hviezdy rozosiate po oblohe. Ich trblietavosť má pôvod v nepokojných vrstvách zemskej atmosféry ktorými prechádza, majú rôzne jasnosti, pri tých najjasnejších rozoznáme farby. Nie sú rozložené rovnomerne, vytvárajú zoskupenia – súhvezdia.
Niektoré zoskupenia hviezd však nie sú náhodné. Sú to otvorené hviezdokopy.
Najjasnejšími, tiež na pohľad bodovými zdrojmi na oblohe sú však planéty. Netrblietajú sa tak výrazne ako hviezdy a za dlhšie obdobie môžeme zistiť, že svoju polohu voči okolitým hviezdam pomaly menia. Výrazným znakom oblohy je belavý pás tiahnúci sa cez celú oblohu, Mliečna dráha, hviezdna sústava, ktorej súčasťou je aj naše Slnko a Zem. K difúznym objektom, ktoré môžeme pozorovať, patria guľové hviezdokopy alebo galaxia v Androméde. Z času na čas sa objavia kométy a meteory.
Počas noci zaznamenáme denný pohyb oblohy, ktorý je dôsledkom rotácie Zeme okolo osi smerujúcej na severnej pologuli k hviezde Polárka. V dôsledku pohybu Zeme okolo Slnka vidíme v každom ročnom období inú časť oblohy. Hovoríme o jarných súhvezdiach (napr. Panna, Lev), letných (Herkules, Lýra) , jesenných (Androméda, Pegas) a zimných (Orión, Blíženci). Nočná obloha je vždy tá, ktorá je na opačnej strane od Slnka.

hviezdna obloha

Editované MaHu