Vitajte na stránkach venovaných projektu na podporu popularizácie astronómie na Slovensku.

Doba trvania projektu: 1. 1. 2007 - 31. 10. 2009

Heslár

galaxia

Čo má vedieť študent

Vesmír je zložený z veľkého množstva hviezdnych ostrovov, ktoré sú podobné našej Galaxii a ktoré nazývame galaxie. Vo vesmíre ich je do vzdialenosti 10 miliárd svetelných rokov rádove 1 bilión. Sú zložené z veľkého počtu hviezd, plynu, prachu a nesvietiacej tmavej hmoty. Tvary galaxií v menších ďalekohľadoch pripomínajú hmlovité obláčiky, preto boli spočiatku zaraďované do skupiny objektov nazývaných hmloviny (predpokladalo sa, že sú to prachovo–plynné hmloviny) alebo boli považované za zhluky hviezd patriace do našej Galaxie. R. 1924 americký astronóm E. P. Hubble objavil vo Veľkej hmlovine v Androméde premenné hviezdy - cefeidy a pomocou ich jasností a vzťahu perióda — svietivosť určil vzdialenosť tejto hmloviny, ktorá značne prevyšovala rozmery Galaxie. Týmto meraním dokázal, že ide o mimogalaktický objekt — galaxiu. Podľa tvaru (ktorý býva značne rôznorodý) sa galaxie rozdeľujú na eliptické, šošovkové, špirálové, špirálové s priečkou a nepravidelné galaxie. Takúto klasifikáciu galaxií vytvoril začiatkom 20. storočia spomínaný Edvin Hubble a používa sa aj v súčasnosti. Vyše 50 najbližších galaxií spolu s našou Galaxiou vytvára Miestnu skupinu galaxií, z ktorých najjasnejšie sú viditeľné voľným okom, napr. Veľká hmlovina v Androméde a Magellanove oblaky. Veľká hmlovina v Androméde je najväčšou, najhmotnejšou a najsvietivejšou galaxiou Miestnej skupiny galaxií. Galaxie sú vnútorne viazané gravitačným poľom a s rozpínaním Vesmíru sa nemenia ich rozmery, len narastajú ich vzájomné vzdialenosti. Každá galaxia navyše rotuje tak, že hviezdy a ďalšie objekty galaxie obiehajú okolo gravitačného centra po takmer kruhových alebo až veľmi excentrických dráhach.

galaxia

Editované MaHu