Symbiotické hviezdy

• Sú to spektroskopické dvojhviezdy vykazujúce spektrum zložené z absorbčného spektra chladnej zložky a emisných čiar zodpovedajúcich horúcej zložke, emisné čiary zodpovedajú viackrát ionizovaným atómom, dvojhviezda je pritom obklopená ionizovanou plynnou príp. prachovou hmlovinou

• Symbiotické hviezdy sú interagujúce dvojhviezdy s najdlhšími orbitálnymi periódami

• Chladná zložka - červený obor alebo nadobor s polomerom $R > 50 R_{\odot}$, teplotou okolo 3000 K a sp. typom K až M, často sú viditeľné aj TiO molekulové pásy

• Horúca zložka - je pravdepodobne WD s teplotou približne 100000 K, môže to byť aj hviezda HP obklopená akréčnym diskom, v prípade WD stačí akrécia z hviezdneho vetra, v prípade HP hviezdy je potrebná akrécia priamo cez L₁

• Hmlovina - prejavuje sa silnými emisnými čiarami viackrát ionizovaných prvkov, má vyššiu hustotu pri S sústavách, pôvod hmloviny je odtokom hmoty z horúcej zložky, čo potvrdzujú pozorované abundancie, k formovaniu hmloviny prispieva aj horúca zložka

• Sekundárne zložky sú často obri neskorých spektrálnych typov, ktorí pulzujú ako Miridy, primárne zložky sú vo väčšine prípadov kompaktné objekty - bieli trpaslíci, neutrónové hviezdy

• Premenlivosť symbiotických hviezd je vyvolaná najmä prenosom hmoty zo sekundárnej na primárnu zložku, veľká časť sústav naznačuje prítomnosť akréčneho disku a existenciu horúcej škvrny

• Zmeny jasnosti sú na krátkych časových škálach - flikering, na škálach mesiacov až rokov vzplanutia, niekedy je pozorovateľná cyklická variácia vyvolaná orbitálnym pohybom

• Celkovo je známych asi 190 symbiotických hviezd a okolo 30 objektov, ktoré patria do tejto skupiny, niektoré objekty boli nájdené aj v LMC a SMC

• Symbiotické hviezdy delíme na podtyp D s Miridou D=dust, ktorý je indikovaný infračerveným kontinuom a má teplotu 800-1000 K, S=stellar s hviezdnym kontinuom v oblasti 1-4$\mu$ m zodpovedajúce normálnej hviezde neskorého sp. typu, k sústavám typu S patrí 80% symbiotických hviezd

• Rozdiel medzi sústavami typov S a D spočíva vo vzájomnej vzdialenosti zložiek, ktorá je väčšia u D sústav, kde chladná zložka je Mirida, orbitálna perióda S sústav je v intervale 500-1000 dní, orbitálne periódy D sústav sú značne dlhšie ale nepoznáme ju ani v jednom prípade

• Premenlivosť Miridy u sústav typu D sa prejavuje najmä v infračervenej oblasti, len pri R Aqr je viditeľná aj vo vizuálnej oblasti, pritom infračervené pozorovania (IRAS) indikujú silnejšie straty hmoty ako u osamotených Miríd alebo hviezd neskorých sp. typov

• Keďže vizuálne spektrum symbiotických hviezd je určené hlavne emisnými čiarami, fotoelektrické pozorovania je preto takmer nemožné transformovať do medzinárodného UBV alebo uvby, dôležité je získavať homogénne pozorovania z jedného prístroja, to platí aj u nov v nebulárnom štádiu

• Dvojhviezdnosť symbiotických hviezd bola dokázaná zmenami radiálnej rýchlosti a u niektorých sústav aj zákrytmi, napr. CI Cyg, alebo AR Pav, pritom sa často pozoruje korelácia medzi fotometrickou variabilitou a pozorovanými radiálnymi rýchlosťami, v poslednej dobe boli na základe infračervených spektier namerané aj RV chladných zložiek umožňujúce určiť absolútne parametre niektorých sústav

• Orbitálne periódy sú zvyčajne dlhé - až niekoľko 100 dní, amplitúdy zmien jasnosti sú 1-3 mag, tvar svetelnej krivky je premenný

• Občas sa pozorujú vzplanutia až o 7 magnitúd, v tomto ohľade sa podobajú extrémne pomalým novám

• Podľa aktivity rozlišujeme kľudovú a aktívnu fázu

• Kľudová fáza - jasnosť sa mení minimálne, svetelná krivka pripomína zákrytové dvojhviezdy

• Fáza výbuchu - vizuálne zjasnenie o 2-7 mag, P Cygni profily - únik hmoty, v čase maximálnej jasnosti sa pozoruje spektrum nadobra A - F, podľa trvania a priebehu vzplanutia rozdeľujeme symbiotiocké hviezdy na 1. rekurentné novy (T Crb), 2. klasické symbiotické hviezdy (CH Cyg), a 3. symbiotické novy (V1016 Cyg)

• Klasické symbiotické hviezdy - dochádza v nich k relatívne častým zjasneniam o niekoľko magnitúd na časovej škále mesiacov, amplitúda zmien rastie s klesajúcou vlnovou dĺžkou

• Symbiotické novy - malá skupina (RR Tel, V1016 Cyg, V1329 Cyg, HM Sge, Ag Peg a PU Vul) u ktorých došlo k jednému vzplanutiu s veľmi pomalým poklesom jasnosti, trvajúcim aj desiatky rokov - v podstate sú to rekurentné novy s dlhými prestávkami medzi vzplanutiami

• U niektorých objektov prítomnosť silného infračerveného excesu indikuje rozsiahlu prachovú obálku

• Tvar ionizovanej oblasti v okolí symbiotickej dvojhviezdy je určený rýchlosťami hviezdnych vetrov z oboch zložiek, model zrážajúcich sa hviezdnych vetrov, vysvetlenie rádiových pozorovaní symbiotických hviezd

• Ukazuje sa, že niektoré symbiotické hviezdy (CH Cyg) aj symbiotické novy (PU Vul) sú trojhviezdne sústavy, kde okolo centrálnej dvojhviezdy obieha ešte ďalší obor neskorého sp. typu