Rentgenové dvojhviezdy

• Kozmické rentgenové lúče sú známe od roku 1963 z pozorovaní nad atmosférou Zeme, najsilnejší rentgenový zdroj na oblohe je Sco X-1

• Rentgenové žiarenie tu vzniká akréciou na ešte kompaktnejšie objekty, kde dochádza k silnému ohrevu hmoty, akrécia na neutrónovú hviezdu, čiernu dieru

• Tento model bol potvrdený pozorovaniami družice UHURU, ktorá detegovala ďalšie rentgenové zdroje Her X-1 a Cen X-3

• Optická identifikácia týchto zdrojov ukázala, že primárnou zložkou sú OB obri alebo nadobri, príp. hviezda HP neskorších spektrálnych tried, pričom zdrojom rentgenového žiarenia je neviditeľná kompaktná zložka

• Rentgenové žiarenie je u týchto zdrojov premenlivé na veľmi krátkych časových škálach od milisekúnd hore, pričom sa pozorujú periodické pulzy

• Najpravdepodobnejším modelom je veľmi horúca škrvna na povrchu kompaktnej zložky v blízkosti jej magnetického pólu

• perióda pulzov je modulovaná orbitálnym pohybom kompaktnej zložky vďaka Dopplerovmu javu, pritom modulačná perióda je rovnaká ako orbitálna perióda rentgenovej dvojhviezdy, ktorá je rádove niekoľko dní

• Dvojhviezdnosť rentgenových zdrojov dokazuje v niektorých prípadoch aj periodické vymiznutie pulzov vyvolané zákrytom kompaktnej zložky primárnou zložkou, to sa využíva pri modelovaní svetelných kriviek takýchto objektov

• Dôležitým efektom v XB je reflexný efekt, ktorý je vyvolaný ohrevom privrátenej strany primárnej zložky kompaktným objektom

• Podľa hmotnosti sa rentgenové dvojhviezdy delia na LMXB a HMXB, LMXB majú malú hmotnosť primárnej zložky tu reflexný efekt môže spôsobovať amplitúdy až do 1-2 mag, u HMXB spôsobuje reflexný efekt len malé variácie

• Zaujímavou podskupinou XB sú tzv. burstery, kde podobne ako u trpasličích nov dochádza k opakovaným zjasneniam avšak v rentgenovej oblasti a na značne kratších časových škálach