- Od klasických nov sa odlišujú tým, že ich vzplanutia sa opakujú zvyčajne
po niekoľkých desaťročiach, pritom amplitúdy vzplanutí sú o 3-4 magnitúdy
menšie ako u klasických nov
- Detailné fotometrické a spektroskopické štúdie rekurentných nov ukazujú,
že ich sekundárne zložky sú červení obri
- Celkovo je známych len niekoľko objektov - T Crb, T Pyx, U Sco, RS Oph
- Trpasličie novy - periodicita vzplanutí je kratšia, menšia je aj magnitúda
vzplanutí, medzi týmito dvoma veličinami existuje tzv.
Kukarkinov-Parenagov vzťah, vzplanutie vzniká prenosom hmoty v
tesnej dvojhviezda podobne ako u klasických nov, primárnou zložkou je
biely trpaslík, sekundárnou je hviezda HP neskorých sp. typov G-M
- Variabila DN je spôsobená variabilitou v akréčnom disku
- v kľudnej fáze DN vykazujú emisné spektrum so širokými Balmerovskými a
He I čiarami, ktoré sú formované v a okolo akréčneho disku, počas
vzplanutia sa menia na široké absorpčné čiary, ktoré sa tiež tvoria v
akréčnom disku, ktorý je počas vzplanutí jasnejší a opticky hrubý
- Trpasličie novy - rozlišujeme tri skupiny:
- 1.
- U Gem resp. SS Cyg objekty - vzplanutia zvýšia jasnosť v priebehu 1-2
dní o 2-8 magnitúd, následný pokles do minima trvá niekoľko dní až
týždňov, vzplanutia sa kvázi-periodicky opakujú s cyklom od 10 do 100 dní,
orbitálne periódy týchto objektov sú dlhšie ako 3 hodiny,
až 70 % SS Cygni objektov vykazuje anomálne vzplanutia ktoré sa
občas objavujú
- 2.
- SU UMa hviezdy, narozdiel od prvej skupiny tieto hviezdy vykazujú po
niekoľkých normálnych vzplanutiach jedno tzv. supermaximum, ktoré je o 1
až 2 magnitúdy jasnejšie a trvá niekoľko dní dlhšie ako ostatné
vzplanutia, počas tohto vzplanutia sa pozorujú tzv. superhumpy, čo sú
periodické zmeny jasnosti s periódou blízkou orbitálnej perióde
tesnej dvojhviezdy (o 3-5% dlhšia ako orbitálna perióda),
superhumpy sú pritom viditeľné aj pri malých sklonoch dráhy,
orbitálne periódy trpasličích nov sú pritom väčšinou kratšie ako 2 hodiny
alebo okolo 3 hodín, superhumpy sú vyvolané precesiou eliptického
akréčneho disku
- 3.
- Z Cam sústavy vykazujú kvázi-periodické variácie jasnosti často prerušené
obdobiami konštantnej jasnosti, často sa pozoruje plató po maxime jasnosti
pri poklese asi 1/3 amplitúdy z maxima, ktoré trvá niekoľko dní niekedy
aj mesiacov, kým sa sústava nevráti do jasnosti pred vzplanutím,
vzplanutia sa opakujú každých 10-30 dní, plató sa vysvetľuje prechodnou
stabilizáciou prenosu hmoty
- Väčšina energie DN je vyžiarená vo vizuálnej až rentgenovej oblasti
- DN sú väčšinou slabé a teda aj blízke objekty, ich sledovanie a štúdium
je často založené na vizuálnych pozorovaniach, keďže ich správanie je
ťažké predpovedať