- U BY Dra hviezd, podobne ako u Ap hviezd, sú zmeny
jasnosti vyvolané rotáciou, pričom je ich povrch nehomogénny alebo ich
tvar deformovaný
- Povrchové nehomogenity sú zvyčajne tmavé škvrny, zvyčajne chaldnejšie
o 500-1000 K ako okolitá fotosféra, čo pri teplote fotosféry 3500 - 4000 K
znamená redukciu povrchovej jasnosti o 55 až 70 percent
- Veľkosti škvŕn BY Dra hviezd sú značne väčšie ako slnečných škvŕn, často
pokrývajú 30 až 40 percent povrchu a spôsobujú zmeny jasnosti až do
niekoľkých desatín magnitúdy, životnosť škvŕn je niekoľko rotácií
- Pri prechode jednej tmavej škvrny sa mení jasnosť hviezdy vďaka tomu, že
sa mení viditeľná plocha škvrny
- Povrchová štruktúra BY Dra je buď popísaná niekoľkými kruhovými škvrnami,
kde sú základnými parametrami, šírka, dľžka, polomer škvrny, teplotný
faktor = pomer teploty škvrny k teplote okolitej fotosféry, druhý popis
dáva teplotu každého povrchového miesta na povrchu
- U niektorých BY Dra hviezdach sa ukazuje, že takmer celý povrch je
posiaty malými tmavými škvrami približne rovnakej teploty, vtedy sa
povrchová nehomogenita popisuje percentuálnym vyplnením elementov
škvrnami
- Diferenciálna rotácia povrchu hviezd spôsobuje postupný presun škvrny -
vznik fotometrických vĺn, niekedy sa pozorujú aj pohyby škvŕ, ak sa
presunie škvrna cez pól zmení sa jej hviezdografická dĺžka o 180 stupňov
- Fotosferické škvrny na povrchu sú zviazané s chromosferickou aktivitou,
ktorá sa prejavuje najmä v ultrafialovej oblasti vznikom Mg II H a K
emisií, ktoré sú základom pre klasifikáciu objektu
- Hviezdne škvrny sú ohniskami hviezdnej aktivity, v ich okolí sa často
pozorujú vzplanutia
- Niekedy sa k skupine BY Dra hviezd pričleňujú aj tzv. UV Ceti hviezdy u
ktorých sa pozorujú vzplanutia, ktoré sú však zviazané len s
chromosferickou aktivitou
- Rovnaké správanie ako BY Dra premenné hviezdy majú aj RS CVn hviezdy,
sú to vždy dvojhviezd, ktorých jedna zložka je spektrálneho typu G druhá
obyčajne K, orbitálne periódy sú väčšinou niekoľko dní, pri RS CVn
dvojhviezdach sú zložky roztáčané slapovou väzbou, pri tesných sústavách
je aktivita najsilnejšia