- Pravdepodobnosť objavu premennej hviezdy závisí od (1) - metódy detekcie,
(2) - časového intervalu medzi získanými snímkami (3) - tvaru
svetelnej krivky (4) - amplitúdy zmien jasnosti (5) - strednej jasnosti,
(6) - pomeru medzi intervalom zmeny jasnosti a periódou (pri zákrytových
premenných) alebo rýchlosti ymeny jasnosti
- Výberové efekty: pravdepodobnosť objavu premenných hviezd rôznych typov
nie je rovnaká, dôležité pre zistenie celkového počtu premenných hviezd
na snímke
- Problematické je detegovať z jedného miesta na Zemi najmä zákrytové
premenné s presným násobkom hviezdneho dňa, prípadne s orbitálnou
periódou blízkou jednému alebo dvom siderickým mesiacom napr. V505
Monocerotis
- Grafická metóda určenia pravdepodobnosti objavu (Kvízová metóda),
základné predpoklady: premenná je hľadaná na dvoch snímkach, je nájdená
ak jej jasnosť na týchto snímkach sa líši aspoň o m, vykreslia
sa všetky možné počiatočné fázy vs. všetky možné konečné fázy, ak je
jasnosť rozdielna aspoň o m plocha je vyšrafovaná, celková
pravdepodobnosť je pomer vyšrafovanej plochy k celej ploche
- Vo všeobecnosti platí, že pravdepodobnosť objavu je vyššia u pulzujúcich
premenných hviezd ako u zákrytových premenných hviezd, amplitúda zmien
jasnosti zákrytových dvojhviezd závisí od orientácie dráhy
- Zo zákrytových premenných najpravdepodobnejší je objav W UMa dvojhviezd,
ktoré kontinuálne menia svoju jasnosť, Algoly vykazujú dlhé intervaly
bez zmeny jasnosti
- Pravdepodobnosť objavu dlhoperiodických najmä zákrytových premenných
je nižšia ako u krátko periodických, preto zákrytové premenné s
najdlhšími periódami Aur, 31 a 32 Cygni boli nájdené
spektroskopicky