- Miridy - pulzujúce hviezdy v červenej oblasti obrov s periódami 100 až
500 dní, priemery Miríd dosahujú až 1.5 AU, mirida sa skladá z hustého
jadra podobného bielemu trpaslíkovi a riedkych vonkajších vrstiev,
preto sa u miríd pozorujú silné straty hmoty 10-8 - 10-4
M/rok
- Časť Miríd je obklopená obálkou vytvorenou so stratenej hmoty,
táto obálka spôsobuje absorpciu svetla vo viditeľnej oblasti a jeho
reemisiu v infračervenej oblasti
- Pre zistenie pulzačných rovníc Miríd sú dôležité priame merania ich
priemerov - zákryty Mesiacom
- Miridy pravdepodobne nepulzujú v základnom móde ale v prvom harmonickom
móde
- teplota Miríd je najnižšia spomedzi hviezd - o Ceti má teplotu len
3000 K, spektrálne typy sú v minime M6 - M9 a M3 - M7 v maxime asi 10
percent sa vyznačuje značnými abundanciami uhlíka, Me, Se alebo Ce
(e znamená prítomnosť emisií), spektrá miríd sú charakterizované
prítomnosťou absorpčných pásov kovov
- Z hľadiska vývoja sú Miridy krátkodobou vývojovou fázou obrov, napriek
tomu sú najčastejšie sa vyskytujúce fyzicky premenné hviezdy - GCVS
obsahuje až 6000 Miríd
- Sú indikácie, že perióda miridy závisí od hviezdnej populácie ku ktorej
patrí, miridy s periódami okolo 200 dní patria k starej, na kovy
chudobnej populácii, Miridy s dlhšími periódami patria k mladšej
populácii
- Pre Miridy platí vzťah perióda-svietivosť:
|
(55) |
- Hoci pri Miridách sa vizuálna jasnosť často mení 1000x, bolometrická
jasnosť sa mení len 2x, počas pulzačného cyklu sa výrazne mení vlnová
dĺžka maximálneho vyžarovania, ktorá je vždy v červenej až infračervenej
oblasti, v infračervenej oblasti je zmena jasnosti relatívne malá
- Veľká časť zmeny jasnosti miríd je spôsobená príchodom rázovej vlny na
povrch, preto nie je celková zmena jasnosti narozdiel od Cefeíd vyvolaná
len pulzáciami
- rázová vlna Miríd spôsobuje vznik emisií v spektre
- často sa pozoruje aj formácia prachu okolo Miridy
- Miridy sú chladnými zložkami symbiotických hviezd