Dopplerovská tomografia

• Ak je radiálna hviezda konštantná jedná sa pravdepodobne o osamotenú hviezdu, ak sú profily značne rotačne rozšírené môže to byť primárna zložka dvojhviezdy, ak sa mení radiálna rýchlosť aj spektrálny typ s časom je to pulzujúca hviezda

• Komplikované profily - pozorujú sa v objektoch, kde nevyžaruje len normálna hviezda ale aj ďalšie zložky ako je akréčny disk, expandujúca obálka, hviezdny vietor, vplyv plynných prúdov na absorbčné čiary dvojhviezd

• Dvojhviezdy s akréčnym diskom - pri zákrytových sústavách dodatočná emisia ktorej rýchlosť zodpovedá priemetu rotačnej rýchlosti vyžarujúcich častíc v prstenci

• Zložené spektrá viacnásobných sústav - analýza funkcí rozšírenia,

• P Cygni profily - pozorojú sa pri expandujúcich obálkach nov - emisný profil spolu s absorpciou posunutou do fialovej časti spektra,

• štrukturované obálky nov - čiary zodpovedajúce rovníkovému prstencu a polárnym výtryskom

• Využitie rotácie objektu, ktorý nie je možné priestorovo rozlíšiť, vyžaduje veľmi kvalitný spektroskopický materiál s vysokým rozlíšením

• Jednoduchým príkladom je Rossiter-McLaughlinov effekt- nárast radiálnej rýchlosti a zmena profilu počas zákrytu v zákrytovej sústave, možnosť určiť rotačné rýchlosti zložiek

• Model skloneného rotátora - mapovanie chemických pekuliarít na povrchu Ap hviezd, mapovanie škvŕn RS CVn alebo BY Dra sústav,

• Pre daný súbor dát (profilov čiar) existuje nekonečne veľa možných rozložení jasnosti alebo chemického zloženia - metóda maximálnej entrópie sa zakladá na tzv. regularizčnej funkcii, kde sa so všetkých možných rišení vyberá také, kde je najmenší informačný obsah, alebo kde su priestorove zmeny jasnosti na povrchu "najhladšie"

• prítomnosť tmavej škvrny na povrchu vyvoláva dodatočnú emisiu v čiare, tým že úroveň lokálneho kontinua je v škvrne nižšia ako okolo

• Mapovanie akréčnych diskov kataklyzmických premenných hviezd, polí rýchlostí, prúdov hmoty a emisných oblastí

• Ak sú zložky dvojhviezdy rotujúce ako tuhé teleso, každý bod povrchu sa prejaví v profile čiary na určitej vlnovej dĺžke, výsledný profil je daný všetkými viditeľnými bodmi,

• Problémom je jednoznačnosť, do jednej radiálnej rýchlosti sú mapované všetky body povrchu rovnako vzdialené od rotačnej osi, potrebujeme veľké množstvo spektier s vysokým rozlíšením, amplitúda zmien radiálnej rýchlosti určitej črty profilu určuje šírku na povrchu, črty, ktorých poloha sa v profiloch nemení sa nachádzajú na póloch, nejednoznačnosť medzi severnou a južnou pologuľou hviezdy

• Rozlíšiteľnosť povrchových štruktúr závisí na 1. rýchlosti rotácie hviezdy 2. kvalite spektra 3. relatívnej dĺžke expozície, pre danú rotačnú rýchlosť hviezdy a jej orbitálnu periódu existuje optimálna expozičná doba pre najvyššie povrchové rozlíšenie, optimálne je keď za expozičnú dobu škvrna prejde maximálne svoju šírku v spektrálnej čiare

• Povrchové mapovanie je negatívne ovplyvnené nepresným odstránením inštrumentálneho profilu, mikroturbulenciou,

• Zákryty umožňujú jednoznačne zistiť dĺžky čŕt a často aj rozlíšiť medzi južnou a severnou pologuľou

• Pri mapovaní akréčnych diskov sa využívajú dva predpoklady 1. disk je rovinný, 2. rýchlosť rotácie je $v \approx r^{-n}$, kde v prípade Keplerovskej rotácie je n= 1/2, je zrejmé že každý element disku sa jednoznačne mapuje do profilu čiary, pri mapovaní sa využíva fakt, že teplota a hustota v disku závisí od polomeru inak

• Pri mapovaní akréčnych diskov v zákrytových sústavách diskov

• Jednoznačnosť mapovania a informačný obsah dát sa značne zvyšuje využitím simultánnych fotometrických a spektroskopických pozorovaní