ENGLISH	Spišská Belá a jej história.	DEUTSCHE
	Neoficiálna stránka mesta Spišská Belá, obsahuje históriu Zhotovil: Dušan Božik

Archeologické vykopávky svedčia o tom, že na tomto území sídlil už praveký človek a zostali tu stopy aj po Keltoch. Definitívne sa tu usadili až Slovania - naši predkovia, ktori pomenovali nielen svoje usadlosti, ale aj jednotlivé časti tunajšieho chotára. . Usadlosť bola súčasťou Veľkej Moravy. V polovici 12.storočia bola organizovanou obcou. Mala svetskú i cirkevnu správu. Vznik fary sa datuje už do rokov 1072-1092. Jej základy možeme predpokladať v staršej benediktínskej pustovni s kostolíkom sv. Antona Pustovníka. Po strate samostatnosti Veľkej Moravy sa aj územie Spiša koncom 11. storočia dostalo do zväzku Uhorska.
Za vlády kráľa Béla IV., po tatárskom vpáde (1241), - a možno už skôr - sa blízko osady Bela usadili nemeckí kolonisti. S pôvodnými obyvateľmi utvorili spoločnú usadlosť, ponechali jej meno sv. Antona Pustovníka. Prvá písomná zmienka o obci je v darovacej listine Béla IV., z roku 1263. Uhorský kráľ Štefan V. dal v roku 1271 spišským Nemcom rozsiahle výsady - ich osady sa stali slobodnými mestami. Aj Spišská Belá sa stala slobodným mestom. Používala nemecké právo: občania boli osobne slobodní, mohli voliť farára a richtára, majetok bol dedičný, mohli použovať, loviť ryby, dobývať a spracovávať rudu. Mesto patrilo do Spoločenstva 24 královských miest. Farár bol členom Bratstva 24 královských farárov.

V roku 1412 dal kraľ Žigmund Spišskú Belu s 12 mestami Spoločenstva do zálohu poľskému kraľovi Vladislavovi Jagielovskému za pôžičku 37 tisic kôp českých grošov. Záloh trval do roku 1772. Mesta neboli vyčlenené z Uhorska, len platili dane poľským miestodržiteľom na hrade Stará Lubovňa. V roku 1545 prijala Spišská Belá reformáciu pričinením rodáka Serpilia Quendela, ktorý sa po skončení štúdia vo Wittenbergu vrátil domov. Stal sa evanielickým farárom, prevzal kostol, faru a školu, ktoré sa v rámci rekatolizácie vrátili až roku 1674 katolíkom. Rekatolizácia nebola násilna, a tak značná casť obyvateľstva ostala evanjelickou.

Spišská Belá sa využívaním výsad stala významným mestom. Remeselníci si zakladali cechy už od roku 1551. V roku 1772 tu bolo 5 samostatných cechov a vyše 250 remeselníkov: obuvníci, mesiari, stolári, farbiari, kožušníci, čižmári, zámočníci, meditepci, zlatníci, pekári a tkači, ktorí vyvažali ľanové plátno aj do Turecka. Prekvitalo aj poľnohospodárstvo. Využívaním pasienkov v tatranskej oblasti sa mesto stalo ovčiarskou a dobytkárskou veľmocou. Lesné bohatstvo sa využívalo na export dreva splavovaním po Poprade a Visle až k Baltu, hlavne na výrobu šindµov. Vyvážalo mlynské kamene, malo tehelňu,papiereň, 3 mlyny, prekvitala výroba borovičky a piva. železničná trať Košice - Bohumín(1871) a napojenie Spišskej Belej na ňu dalo podnet k daľšej industrializácii: vznikla tkáčovňa (1869), škrobáreň (1878), píla (1876) a továreň na spracovanie tabaku (1898).V 19. storočí bol v Spišskej Belej čulý kultúrny a spoločenský život pestovaný už v minulosti v tzv. bratstvách, v cechoch a teraz v spolkoch. Spoločensko - rekreačným miestom sa stali Belianské kúpele (1818). Jej vznik podmienilo objavenie Belianskej jaskyne, v roku 1881. O hospodárskej prosperite a kultúrnosti obyvateľov mesta svedčia aj historicko - umelecky významné stavby: kostol sv. Antona Pustovníka (1260), zvonica (16. stor.), mariánsky stlp Immaculata(1729), ev. a. v. kostol (1786), ako aj meštianské domy neskororenesančného a barokového slohu.

Spišská Belá bola od začiatku prevážne nemeckým mestom. Slovenský charakter začala nadobúdať v 19. a 20.storočí, najmä po nútenom odsune Nemcov po 2. svetovej vojne.

Pre NN 800x600 WinCE 1250