Kontakt pre viac informácií: Marek Husárik, e-mail: mhusarik_zavinac_ta3.sk, tel.: +421527879161
                                                Július Koza, e-mail: koza_zavinac_ta3.sk, tel.: +421527879166

Konjunkcie planét

Čo je konjunkcia? Je to termín používaný v astrológii, ale aj v pozičnej astronómii a znamená, že z pohľadu napr. najčastejšie zo Zeme sa dve nebeské telesá nachádzajú na rovnakej pozícii na oblohe. Všeobecne, v prípade planét, keď majú rovnakú rektascenziu. Preto v okamihu konjunkcie sú planéty k sebe najbližšie (nie priestorovo, ale iba uhlovo na nebeskej sfére). V extrémnom prípade môže dôjsť až k zákrytu jednej planéty druhou (vtedy majú rovnakú aj deklináciu), ale vo väčšine prípadov planéty iba prechádzajú severne alebo južne jedna voči druhej.

V roku 2018 nastane viacero konjunkcií, no uvádzame len tie, ktoré budú pozorovateľné voľným okom večer alebo nadránom (také, ktoré bežný človek uvidí z mesta, z balkóna, a bez ďalšieho vybavenia).

Jupiter a Mars

7. január

Ráno po 03:00 hod na východe. Vzdialenosť planét asi štvrť stupňa! Spoločnosť im bude robiť hviezda Zubenelgenubi zo súhvezdia Váhy. Zoskupenie bude pozorovateľné v podstate už od začiatku roka, iba vzájomné uhlové vzdialenosti medzi nimi sa budú meniť.

 

Saturn a Merkúr

13. január

Ráno pred 07:00 hod na východe, ale zoskupenie bude ťažšie pozorovateľné kvôli silnejúcej slnečnej žiare a nižšej jasnosti oboch planét. Vzdialenosť planét asi 0,5 stupňa.

 

Venuša a Merkúr

4. marec	Večer na západe po 17:30 hod. Vzdialenosť planét asi 1 stupeň.
20. marec	Večer na západe po 18:00 hod. Vzdialenosť planét asi 4 stupne.

 

Saturn a Mars

začiatok apríla

Nadránom po 03:00 hod na juhovýchode až do svitania. Vzdialenosť planét málo nad 1 stupeň.

 

Jupiter a Merkúr

21. december

Ráno po 06:30 hod. Zoskupenie bude pozorovateľné už od 18. decembra. Vzdialenosť oboch planét asi 1 stupeň. Vyššie napravo im spoločnosť bude robiť jasná Venuša.

 

Kométy

C/2017 T1 (Heinze)

Je prvou kométou, ktorá by mohla byť v dosahu aj menších astronomických ďalekohľadov, no na pozorovanie iba voľným okom určite nedosiahne potrebnú jasnosť. Túto kométu objavil Aren Heinze z observatória ATLAS (Asteroid Terrestrial-impact Last Alert System, Havajské ostrovy) začiatkom októbra 2017. Najbližšie od Slnka preletí kométa 21. februára 2018 vo vzdialenosti 87 miliónov km, no najbližšie ku Zemi sa dostane podstatne skôr. A to už 4. januára na vzdialenosť 33 miliónov km. Práve v tomto čase bude na oblohe výrazne rýchla. Samozrejme, iba v hľadáčiku ďalekohľadu jej pohyb bude počas noci badateľný. Maximum jej jasnosti model predpovedá asi na 9 magnitúd. Pozorovacie podmienky budú priaznivé, pretože od začiatku januára sa okolo polnoci bude pohybovať blízko zenitu zo štyri noci, jedine Mesiac krátko po splni bude prekážať. Takže bude cirkumpolárna. Najprv zo súhvezdia Rys prejde do Žirafy, potom do Kasiopeji, Jašterice až do Pegasa. Tam aj bude postupne jej jasnosť klesať.

 

C/2017 S3 (PanSTARRS)

O tejto kométe budeme asi viac počuť až v lete. Počas zimy a jari je prakticky mimo dosah menších ďalekohľadov. Snáď až začiatkom júla svoje prístroje budú viacerí astronómovia zameriavať na ňu. Jasnosť dosiahne približne úroveň 12. magnitúdy. Pohybovať sa vtedy bude v súhvezdí Žirafa, kométa tak bude cirkumpolárna. V druhej polovici júla sa posunie do Povozníka a tam bude stále zjasňovať až na úroveň 7. magnitúdy. Bohužiaľ, podmienky na jej pozorovanie sa však budú zhoršovať, pretože nadránom bude nízko nad obzorom a slnečný svit ju skoro pohltí začiatkom augusta. Teoreticky dosiahne vtedy jasnosť asi 6 magnitúd. Ešte začiatkom októbra sa objaví na večernej oblohe, ale veľmi rýchlo jej jasnosť bude klesať.

 

21P/Giacobini-Zinner

Začiatkom letných prázdnin sa vracia po viac než 6 rokoch bližšie k Slnku a Zemi aj známa periodická kométa 21P/Giacobini-Zinner, ktorú objavil Michel Giacobini (Nice, Francúzsko) v decembri roku 1900. O takmer 13 rokov neskôr ju znovu pozoroval Ernst Zinner (Bamberg, Nemecko). Celý júl strávi v súhvezdí Kefeus, pričom bude s jasnosťou asi 9 – 10 magnitúd v dosahu menších ďalekohľadov. Vačšinu augusta zas zotrvá v Kasiopeji a jej jasnosť vzrastie približne na 8 magnitúd. Presne 3. septembra sa uhlovo veľmi priblíži k najjasnejšej hviezde súhvezdia Povozík Capelle. Vtedy by už mohla byť s jasnosťou 7 magnitúd aj v dosahu poľovníckych triédrov. Perihéliom prejde 10. septembra vo vzdialenosti 151 miliónov km. A v podstate v tomto čase prejde aj najbližšie k Zemi vo vzdialenosti 58 miliónov km. V druhej polovici septembra sa jej jasnosť bude pozvoľna znižovať, kedy sa bude pohybovať na pomedzí Blížencov a Orióna. V prvej polovici októbra strávi pár nocí v blízkosti hviezdy Sírius, no jej jasnosť klesne na 9. magnitúdu. Do novembra sa ešte na pár hodín ukáže nízko nad obzorom, až kým sa úplne nestratí na rannej oblohe.

O tejto kométe je známe, že prakticky pri každom návrate do blízkosti Zeme dosahuje jasnosť okolo 8 magnitúd. Avšak v roku 1946 zaznamenali astronómovia niekoľko výraznejších nárastov jasnosti až na hodnotu 5 magnitúd. Dúfajme, že tento rok nás prekvapí a aspoň jedno zjasnenie ponúkne.

Známa je ďalšia skutočnosť. Toto teleso je materským telesom meteorického roja Drakoníd, ktoré sú každoročne aktívne od 6. do 10. októbra, pričom maximum pripadá na 8. október. Je to dané tým, že dráha kométy prechádza okolo dráhy Zeme vo vzdialenosti iba 5,2 milióna km.

 

46P/Wirtanen (Vianočná kométa roka 2018)

Hádam najočakávanejšou kometárnou udalosťou je návrat kométy 46P/Wirtanen po viac než 5 rokoch do blízkosti Slnka a Zeme. Ak sú predpovede viac-menej správne, máme sa na čo tešiť. Minimálne tí, ktorí radi vzhliadajú k oblohe a pokochajú sa nenápadnými, ale o to vzácnejšími úkazmi.

Čo o kométe 46P/Wirtanen vieme? Objavil ju americký astronóm Carl A. Wirtanen 17. januára 1948 na Lickovom observatóriu v Kalifornii. Určite vieme, že je krátkoperiodická s obežnou dobou 5,44 roka. Kométa patrí do tzv. Jupiterovej rodiny komét, ktoré majú najvzdialenejšie body svojich dráh vo vzdialenostiach 5 až 6 astronomických jednotiek od Slnka. Rozmer jej jadra je asi 1,2 km a rotuje s periódou viac než 6 hodín.

Všeobecne známym je fakt, že práve táto kométa bola pôvodným cieľom mimoriadne úspešnej, ale už neaktívnej misie Rosetta. Kvôli technickým problémom so sondou ešte pred jej vypustním vybrali náhradný cieľ – 67P/Churyumov-Gerasimenko. Vďaka svojej dráhe bola kométa Wirtanen opäť zaujímavým cieľom na zrealizovanie misie Comet Hopper v roku 2016. Avšak výberový proces uprednostnil misiu na Mars. Snáď sa nejakej výskumnej misie k tejto kométe dožijeme.

Kedy a kde kométu treba hľadať? Dostupnejšie podmienky pre kvalitnejšie pozorovanie aj pre majiteľov menších ďalekohľadov nastanú približne od polovice septembra. V tomto čase sa jej jasnosť vyšplhá asi na 10 magnitúd, no výška nad obzorom krátko po polnoci nepresiahne 20 stupňov. Do polovice októbra zjasní na 9 magnitúd, no nad obzorom bude ešte nižšie. O ďalšie dva týždne bude atakovať 7. magnitúdu, no pozorovacie podmienky budú obmedzené naozaj iba na pár stupňov nad obzorom. No s ďalekohľadom by sa kométa mohla dať uvidieť. Po troške trpezlivosti sa zhruba od druhej polovice novembra začne kométa šplhať vyššie nad obzor a jej jasnosť dosiahne podľa predpovede 5. magnitúdu. Presunie sa zo súhvezdia Pec do súhvezdia Veľryba. Citeľne na oblohe bude zrýchľovať svoj uhlový pohyb. A to preto, lebo 12. decembra dosiahne perihélium vo vzdialenosti 158 miliónov km, ale o 4 dni neskôr aj perigeum vo vzdialenosti takmer 12 miliónov km (alebo 30 vzdialeností Mesiaca od Zeme). V tomto období sa bude pohybovať na území súhvezdia Býk, teda aj pekne vysoko nad obzorom. 16. decembra sa stretne na 3 stupne s otvorenou hviezdokopu Plejády. A tiež jej maximum jasnosti bude podľa modelu na hodnote 3,8 magnitúdy. Akurát pribúdajúci Mesiac bude kaziť pohľad na ňu aj voľným okom. Deň pred Štedrým dňom minie hviezdu Capellu iba na pol stupňa. Ľuďom idúcim na polnočnú omšu sa naskytne unikátna príležitosť, keď môžu vidieť priamo nad hlavou Vianočnú kométu za prítomnosti dva dni starého splnu Mesiaca!

Kométa s postupom času bude mierne slabnúť, ale aj na Nový rok by mala byť viditeľná voľným okom, dokonca bez prítomnosti Mesiaca v súhvezdí Rys. Na Troch kráľov si to namieri do Veľkého voza, ale to už bude na hranici viditeľnosti bez ďalekohľadu. V tomto súhvezdí zotrvá až do polovice marca, no bude v dosahu len čoraz väčších ďalekohľadov. Astronómovia ju budú určite pozorovať až do leta roku 2019. Potom sa nenávratne stratí v slnečnom svite zapadajúceho Slnka.

Kto premešká možnosť vidieť túto kométu na vlastné oči, ďalšia možnosť sa mu nenaskytne. Predpovede na ďalšie nasledujúce príchody 46P už s podobnými jasnosťami ako tento rok nerátajú. Výnimočná je ešte faktom, že je 10. kométou, ktorá sa k Zemi priblíži najbližšie za posledných 50 rokov.

Meteorické roje

 

Kvadrantidy 3. – 4. január

Kvadrantidy tradične každoročne otvárajú meteorársku sezónu. Ich aktivita začína už na konci decembra a končí v polovici januára. Roj patrí medzi bohatšie s výdatnosťou až nad 80 meteorov za hodinu v čase maxima, ktoré tento rok je predpovedané na neskoré večerné hodiny 3. januára. Ale existujú predpoklady, že frekvencia meteorov by mohla dosiahnuť tento rok aj viac než 100-120. V roku 2013 bolo napočítaných v čase maxima vyše 130 meteorov za hodinu, v roku 2014 až cez 300 meteorov. Obyčajne maximum tohto roja je tzv. ostré, a trvá len niekoľko hodín. Za materské teleso Kvadrantíd sa považuje pravdepodobne vyhasnuté kometárne jadro 2003 EH1, ktoré by malo predstavovať kométu C/1490 Y1, o ktorej záznamy existujú od čínskych a japonských astronómov. Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Pastier. Meteorické častice sa stretávajú so zemskou atmosfŕou pri rýchlosti 40 kilometrov za sekundu.

V období maxima bude oblohu narúšať svojim svitom Mesiac dva dni po splni.

 

Lyridy 22. – 23. apríl

Aktivita tohto meteorického roja začína 16. apríla a končí približne 25. apríla. Maximum sa predpovedá na večerné hodiny 22. apríla s produkciou priemerne 20 meteorov za hodinu. Tie pochádzajú z kométy C/1861 G1 Thatcher, ktorej doba obehu okolo Slnka je 415 rokov. Roj Lyríd svoje meno získal po súhvezdí Lýra, v ktorom sa nachádza aj tzv. radiant. Je to pomyselný bod na oblohe, z ktorého akoby meteory vylietavajú. Ten možno ľahko lokalizovať napravo od blízkej hviezdy Vega. Prachové častice vlietavajú do zemskej atmosféry rýchlosťou 48 kilometrov za sekundu. Zo záznamov vieme, že tento roj je pozorovaný najmenej 2600 rokov. Takisto je známe, že Lyridy každých 60 rokov majú fázu výraznejšej aktivity. V roku 1982 dosiahli maximum asi 90 meteorov za hodinu, pritom podobnú hodnotu zaznamenali aj v roku 1922.

Mesiac v období maxima bude v prvej fáze a rušiť pozorovanie bude väčšinu noci.

 

Eta Akvaridy 5. – 6. máj

Roj je aktívny viac než jeden mesiac, od 19. apríla do 28. mája. Jedná sa o meteorický roj s produkciou priemerne 40-80 meteorov za hodinu mimo maxima. To je pre tento rok predpovedané na ranné hodiny 5. mája. Vtedy by sme mohli zazrieť teoreticky viac než 50 meteorov za hodinu. Avšak tento roj nemá typicky ostré maximum trvajúce pár hodín. Rovnomernú frekvenciu môžeme zaznamenať asi počas celého týždňa okolo 5. mája. Názov roja pochádza podľa miesta na oblohe pri hviezde Eta Aquarii v súhvezdí Vodnár. Z tohto dôvodu je roj lepšie viditeľný z viac južnejších krajín než zo Slovenska, na ktorého území vidíme meteory akoby vyletujúce spod obzoru. Materským telesom roja je kométa 1P/Halley, ktorá je zároveň materským telesom aj ďalšieho známeho roja Orioníd. Keď Zem prechádza tzv. zostupným uzlom dráhy kométy, pozorujeme Eta Akvaridy a pri prechádzaní výstupným uzlom sa na oblohe objaví meteorický roj Orioníd. Keďže Halleyho kométa obieha okolo Slnka retrográdne (pod uhlom až 162 stupňov voči dráhe Zeme okolo Slnka), meteory sa pohybujú v protismere obehu Zeme a vnikajú do jej atmosféry veľkými rýchlosťami až 66 kilometrov za sekundu.

Mesiac bude v čase maxima roja v období poslednej štvrti, takže po východe radiantu bude výrazne narúšať pozorovanie.

 

Južné Delta Akvaridy 29. – 30. júl

Mesiace jún a júl sú dosť chudobné na bohatšie meteorické roje. Síce oblohu obohatia napr. Tau Herkulidy, Júnové Lyridy alebo Alfa Kaprikornidy, ale počítať treba iba s pár meteormi počas noci. Až od polovice júla začínajú byť aktívne bohatšie Južné Delta Akvaridy, ktorých produkcia je predpovedaná na asi 25 meteorov za hodinu v čase maxima, ktoré by malo nastať 30. júla. Ide o prachové častice pravdepodobne z rozpadnutej kométy, ktorá bola súčasťou Marsdenovej a Krachtovej skupiny komét (sú to skupiny komét, ktoré sa v perihéliu dostávajú extrémne blízko k Slnku, často za cenu úplného vyparenia). Roj je obyčajne aktívny od polovice júla do polovice augusta. Častice roja sa stretávajú so zemskou atmosférou rýchlosťou 41 kilometrov za sekundu.

Mesiac bude 30. júla krátko po splni a výrazne znemožní pozorovanie meteorov v čase maxima.

 

Perzeidy 11. – 12. august

Perzeidy neodmysliteľne patria k augustovej oblohej. Sú samé osebe najznámejším a najobľúbenejší meteorickým rojom. Obľúbený je najmä preto, že je aktívny v lete a vďaka príjemným letným teplotám ho možno ľahko sledovať niekoľko nocí. Je snáď jediný, ktorý nesie aj poetické meno slzičky svätého Vavrinca. Aktivita tohto roja začína v polovici júla a končí v druhej polovici augusta. Tento rok sa maximum predpokladá od večera 12. augusta do rána 13. augusta. Početnosť sa odhaduje až 110 meteorov za hodinu. Materským telesom je kométa 109P/Swift-Tuttle objavená v roku 1862. Meno roja pochádza od súhvezdia Perzeus, v ktorom sa nachádza radiant, teda miesto na oblohe, z ktorého zdanlivo vylietavajú meteory. Súhvezdie Perzeus je v tomto období pozorovateľné v našej zemepisnej šírke počas celej noci na severovýchodnom obzore, s postupom noci vychádzajúcom stále vyššie a vyššie nad východný obzor. Aby človek uvidel nejakú Perzeidu, nie je nutné pozerať sa priamo do súhvezdia Perzeus, meteory uvidíme prelietavať po celej oblohe, ale vždy v smere od radiantu. Rýchlosť Perzeíd je pred vstupom do atmosféry Zeme až 59 kilometrov za sekundu, vďaka čomu sú meteory jasné a často za sebou zanechávajú výraznejšiu žiariacu stopu. Okrem Perzeíd na oblohe môžeme zazrieť aj meteory z rojov Kappa Cygnidy, Severné a Južné Delta Akvaridy.

Počas maxima Perzeíd bude Mesiac vo fáze blízko novu, vôbec nebude narúšať pozorovanie.

 

Južné a Severné Tauridy september – november

Južné a Severné Tauridy sú dlhotrvajúcimi rojmi, ktoré nevykazujú prakticky žiadne badateľné maximá. Južné Tauridy mávajú vyššiu aktivitu približne 9. alebo 10. októbra a Severné asi o týždeň neskôr. Roje sú aktívne po dobu viac než dvoch mesiacov od 25. septembra do 25. novembra, ale len zriedka produkujú viac než 5 meteorov za hodinu, a to aj v čase maximálnej aktivity. No Tauridy sú bohaté na veľmi jasné meteory (tzv. bolidy, anglicky fireballs) v období od septembra do novembra. Materským telesom týchto rojov je krátkoperiodická kométa 2P/Encke.

 

Drakonidy 8. október

Aktivita roja trvá asi len päť dní od 6. do 10. októbra, pričom maximum pripadá na polnoc z 8. na 9. októbra. Vyznačuje sa výraznou premenlivou hodinovou frekvenciou meteorov. Záznamy hovoria, že v rokoch 2011 a 2012 bolo vizuálne pozorovaných aj vyše 300 meteorov za hodinu, no pomocou radaru bolo zaznamenaných aj cez 1000. Na tento rok sa nepredpovedá žiadna výraznejšia hodinová frekvencia, snáď len niečo vyše 10. Prachové častice roja pochádzajú z materskej kométy 21P/Giacobini-Zinner objavenej v roku 1900, ktorej obežná doba je 6,6 roka (v literatúre sa Drakonidy uvádzajú aj ako Giacobinidy). Tie sa stretávajú so zemskou atmosférou pri rýchlosti 21 kilometrov za sekundu. Z názvu roja vyplýva aj jeho poloha radiantu na oblohe, teda v súhvezdí Draka.

Mesiac je v období maxima roja v nove, pozorovanie rušiť nebude.

 

Orionidy 21. – 22. október

Mesiac október sa môže pochváliť aj prítomnosťou ďalšieho bohatšieho meteorického roja – Orionidy. Interval aktivity tohto roja je od 2. októbra do 7. novembra. Maximum aktivity sa tento rok predpokladá na 21. október s priemernou produkciou asi 20 meteorov za hodinu. Materským telesom je kométa 1P/Halley, podobne ako v prípade Eta Akvaríd. Častice roja majú stretávaciu rýchlosť 66 kilometrov za sekundu s atmosférou Zeme. Samotný názov roja napovedá, že radiant sa nachádza v blízkosti súhvezdia Orión, ktoré vychádza na oblohu v druhej polovici októbra už pred polnocou.

Mesiac bude tri dni pred splnom a prakticky podstatnú časť noci bude narúšať pozorovanie.

 

Leonidy 17. – 18. november

Leonidy sú aktívne od 6. do 30. novembra s predpokladaným maximom 17. novembra. Materským telesom je kométa 55P/Tempel-Tuttle objavená v roku 1865. Jej posledný prelet perihéliom v roku 1998 priniesol na niekoľko rokov výraznú aktivitu tohto známeho roja. No za posledných 10 rokov aktivita výrazne klesla na iba niekoľko desiatok meteorov za hodinu. Posledné dva-tri roky je to sotva 20 za hodinu. Pre tento rok sa predpovedá takisto opäť slabá aktivita s početnosťou okolo 10 – 15 meteorov za hodinu. Leonidy sú známe svojou opakujúcou sa výraznou aktivitou každých 33 rokov s hodinovým počtom, resp. výdatnosťou až niekoľko 100 meteorov za hodinu. Napríklad, v noci 17. novembra 1966 za 20 minút bolo vtedy pozorovaných až 100 tisíc meteorov. Vtedy sa taktiež pomocou radarových pozorovaní zistilo, že priemer prúdu Leoníd je zhruba 35 tisíc kilometrov. Priemerná rýchlosť meteorov roja Leoníd je asi 71 kilometrov za sekundu. Podľa polohy radiantu v súhvezdí Leva (latinsky Leo) bol meteorický roj nazvaný Leonidy.

Mesiac bude krátko po prvej štvrti, rušiť bude asi do polnoci.

 

Geminidy 13. – 14. december

Geminidy patria k najaktívnejším a najpravidelnejším meteorickým rojom. Sú zaujímavé nielen kvôli svojej vysokej aktivite, ale aj z dynamického hľadiska. Materské telesá väčšiny meteorických rojov sú kométy, ale u Geminíd tomu tak nie je. Tu je materským telesom blízkozemský, potenciálne nebezpečný asteroid 3200 Phaethon objavený v roku 1982, ktorý okolo Slnka obieha s periódou 1,4 roka. Je pravdepodobné, že Phaethon nie je obyčajným asteroidom, ale je to jadro vyhasnutej kométy (podobne ako u januárových Kvadrantíd). Aktivita tohto roja trvá približne od 7. do 17. decembra. Pre tento rok má predpovedanú hodinovú frekvenciu až 120 meteorov za hodinu v maxime, ktoré sa predpokladá v obedňajších hodinách 14. decembra, ale noc pred a po maxime bude určite na meteory stále bohatá. Geminidy sú meteory, ktoré sa so zemskou atmosférou stretávajú rýchlosťou 35 kilometrov za sekundu. Farba Geminíd je rôznorodá, od zelenkavej, cez bežnú bielu, modrú až žltú. Zo všetkých meteorických rojov Geminidy prenikajú najhlbšie do zemskej atmosféry. Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Blíženci pri hviezde Castor.

Tento rok Mesiac pred prvou štvrťou bude narúšať pozorovanie iba do polnoci.

 

Urzidy 21. – 22. december

December a koniec roka zakončuje meteorický roj Urzíd. Je to skôr minoritný roj s početnosťou 5 – 10 meteorov za hodinu, no v čase maxima krátko pred Vianocami v noci z 21. na 22. decembra môžeme zaznamenať počet až do 50 meteorov, ktoré vlietavajú do zemskej atmosféry rýchlosťou 33 kilometrov za sekundu. Pôvodcom roja je kométa 8P/Tuttle. Objavená bola v roku 1790. Radiant roja je v súhvezdí Malý voz.

Mesiac v čase maxima bude v období splnu a na oblohe bude výrazne prekážať.

 

Zatmenia Slnka a Mesiaca

V roku 2018 sa odohrajú tri zatmenia Slnka a dve zatmenia Mesiaca.

Prvé zatmenie Slnka bude čiastočné a odohrá sa 15. februára, ale uvidieť ho bude možné snáď len z územia Antarktídy. Druhé bude opäť čiastočné, odohrá sa 13. júla a viditeľné bude len z malilinkého územia Antarktídy v smere od Austrálie. Tretie slnečné zatmenie bude znova čiastočné, konať sa bude 11. augusta, no uvidieť ho bude dopriate obyvateľom severnej Európy a severovýchodnej Ázie. Keďže ani jedno slnečné zatmenie sa neodohrá nad územím Slovenska, vynahradia nám to aspoň dve mesačné zatmenia.

Prvé z nich nás čaká už 31. januára. Aj keď sa jedná o úplné zatmenie, my na Slovensku sa naň tešiť veľmi nemôžeme, pretože tá najkrajšia časť – maximum zatmenia s nádherne oranžovým Mesiacom – sa odohrá, keď Mesiac bude pod horizontom približne 16 stupňov. Fáza úplného zatmenia končí o 16:08 hod., ale Mesiac vyjde nad horizont najskôr na východe Slovenska o 16:28 hod. Zatmenie síce bude pokračovať polotieňovou fázou, tá však nie je veľmi nápadná. No ale pri východe môže byť povrch Mesiaca citeľnejšie tmavší než inokedy. Zaujímavé bude odfotiť Mesiac počas výstupu z polotieňa, kedy pomocou úpravy jasu a kontrastu sa dá zviditeľniť efekt odkrojeného Mesiaca.

Druhé mesačné zatmenie 27. júla bude jednoznačne jednou z podstatných astronomických udalostí roka 2018. Takmer celý priebeh zatmenia, presnejšie najzaujímavejšie fázy budeme môcť obdivovať. Samotné zatmenie začne o 19:15 hod., hoci Mesiac nad obzor vyjde až o hodinu neskôr (na východe o 20:07, na západe o 20:27). Dovtedy sa mesačný disk bude ponárať do nevýrazného polotieňa (tzv. penumbry). Aj táto fáza môže byť zaznamenateľná (ako v prípade zatmenia Mesiaca 31. januára), no smutní byť nemusíme. To pravé orechové ešte len príde, keď mesačný disk začne ukrajovať tieň (tzv. umbra). Začne sa to o 20:24 hod. Ľavý spodný okraj začne výraznejšie tmavnúť a jeho farba naberie postupne červenkastý odtieň. Okolo 21. hodiny bude asi polovica disku sfarbená na oranžovo až hnedočerveno. Celý Mesiac zachváti tieň o 21:30 hod. a jeho disk bude tmavší a tmavší. Najkrajšia časť úplného zatmenia nastane o 22:22 hod, nastane tzv. maximum. Mesiac bude skutočne na oblohe neprehliadnuteľný, masívne červený a fascinujúci. Nočná krajina dostane až mystický nádych. Nebude to trvať príliš dlho, iba hodinu a trištvrte. Fáza úplného zatmenia sa končí výstupovaním Mesiaca z tieňa o 23:13 hod. a prechodom do polotieňa. Červenkastý pravý okraj Mesiaca bude čoraz menej a menej v tieni až do 00:19 hod. Po tomto čase sa Mesiac bude vynárať len z polotieňa. Milí rodičia, 27. júla neposielajte večer deti do postele, ale povinne s nimi choďte do prírody a doprajte si spolu toto výnimočné vesmírne predstavenie! V lete je na to predsa najlepší čas. Najbližšie úplné zatmenie sa odohrá až 21. januára nadránom, a to sa asi málokomu bude chcieť ísť von.

 

Fázy Mesiaca január – december 2018

Nov	Prvá štvrť	Spln	Posledná štvrť
--		2. január 03:24	8. január 23:25
17. január 03:17	24. január 23:20	31. január 14:26	7. február 16:53
15. február 22:05	23. február 09:09	2. marec 01:51	9. marec 12:19
17. marec 14:11	24. marec 16:35	31. marec 14:36	8. apríl 09:17
16. apríl 03:57	22. apríl 23:45	30. apríl 02:58	8. máj 04:08
15. máj 13:47	22. máj 05:49	29. máj 16:19	6. jún 20:31
13. jún 21:43	20. jún 12:50	28. jún 06:53	6. júl 09:50
13. júl 04:47	19. júl 21:52	27. júl 22:20	4. august 20:17
11. august 11:57	18. august 09:48	26. august 13:56	3. september 04:37
9. september 20:01	17. september 01:14	25. september 04:52	2. október 11:45
9. október 05:46	16. október 20:01	24. október 18:45	31. október 17:40
7. november 17:01	15. november 15:54	23. november 06:39	30. november 01:18
7. december 08:20	15. december 12:49	22. december 18:48	29. december 10:34