Archív aktualít AsÚ SAV - 3. kvartál 2009

19.8.2009

Biela a zelená koróna nad Marshallovými ostrovmi

Z expedície za zatmením Slnka sa 31. júla vrátili do Tatranskej Lomnice členovia Oddelenia fyziky Slnka Astronomického ústavu SAV RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. a Ing. Ľubomír Klocok, CSc. Medzinárodná česko-nemecko-slovenská expedícia pôsobila na tichomorskom atole Enewetak na Marshallových ostrovoch, kde fáza úplného zatmenia trvala 5 min 41 s. Vďaka pomerne priaznivým podmienkam sa expedícii podarilo získať sériu vysokokvalitných snímok slnečnej koróny v integrálnom svetle (tzv. biela koróna) a v úzkopásmovom filtri prepúšťajúcom svetlo emisnej čiary trinásťkrát ionizovaného železa Fe XIV 530,3 nm v zelenej časti spektra (tzv. zelená koróna). Výsledná snímka bielej koróny vznikla počítačovým spracovaním a zložením 38 snímok získaných expozičnými časmi v rozsahu od 1/250 do 8 s. Počítačové spracovanie a zloženie vykonal ďalší člen expedície, matematik prof. RNDr. Miloslav Druckmüller, DrSc. Snímky koróny sú prístupné na webových stránkach M. Druckmüllera a V. Rušina.

Biela a zelená koróna nad Marshallovými ostrovmi 22. júla 2009.

Zložená snímka bielej a zelenej koróny.

Štruktúra bielej koróny (t.j. tvar, dĺžka, rozloženie a orientácia tenkých lúčov) je podmienená koronálnymi magnetickými poliami, ktoré sú ukotvené vo fotosfére, teda odráža magnetickú aktivitu Slnka. Svetlo bielej koróny vzniká Thomsonovým rozptylom fotosférického žiarenia na voľných elektrónoch, ktoré sú v koróne hojné vďaka teplote rádovo milióny kelvinov. Pri tejto teplote sú atómy vo vysokých ionizačných stupňoch, teda zbavené väčšiny obalových elektónov. Biela koróna je jediný objekt v celej Slnečnej sústave, v spektre ktorého chýbajú Fraunhoferove spektrálne čiary, lebo takzvaná F koróna vzniká rozptylom fotosférického žiarenia na prachových časticiach medziplanetárnej hmoty. Výnimočnosť uvedej snímky bielej koróny spočíva v tom, že zachytáva jej štruktúru tesne nad povrchom Slnka až do vzdialenosti šesť slnečných polomerov. V malých vzdialenostiach nad povrchom do jedného polomeru Slnka je možné študovať korónu len vďaka zatmeniam, lebo existujúce koronografy na kozmických slnečných observatóriach nedokážu zachytiť túto najvnútornejšiu korónu. Biele body na snímke nie sú kazy, ale hviezdy. Jasnosť najslabších z nich je okolo 10 mag. Snímka s najdlhším expozičným časom 8 s zachytila aj popolavý svit Mesiaca osvetleného svetlom odrazeným Zemou. Na Mesiaci sú nápadné moria a planiny jeho strany privrátenej k Zemi. Na veľkom obrázku je v spodnej časti vidieť kruhový kráter Clavius.

Informácie o expedícii a jej výsledkoch priniesli aj nasledujúce webové stránky:


1.7.2009

Najdlhšie zatmenie 21. storočia len na internete

Eclipse Animation Eclipse T Shirt Dragoon Eclipse Watchers Eclipse Scetch










V stredu 22. júla nastane mimoriadne dlhé zatmenie Slnka, ktoré bude pozorovateľné z východnej Ázie a Tichomoria. Bude to vôbec najdlhšie trvajúce úplné zatmenie Slnka celého 21. storočia a trvaním ho prekoná až zatmenie v budúcom storočí v roku 2132. Pás úplného zatmenia (takzvaný pás totality) bude postupne prechádzať cez Indiu, východný Nepál, Bangladéš, Bhután, Barmu, Čínu a Tichý oceán. Ako čiastočné bude zatmenie pozorovateľné z oveľa väčšieho územia takmer celej východnej Ázie, Indonézie a Tichomoria. Z Európy zatmenie nebude pozorovateľné.

Najdlhšie potrvá zatmenie nad Tichým oceánom v oblasti medzi smutne známym ostrovom Iwo Jima a korálovým atolom Eniwetok v súostroví Marshallove ostrovy, kde Mesiac zakryje Slnko až na 6 min 39 s. Atol Eniwetok slúžil v 50.-tych rokoch minulého storočia ako jadrová strelnica. V Indii nastane úplné zatmenie približne medzi 2. hod 50. min a 3. hod letného stredoeurópskeho času a potrvá v rozpätí od 3,5 do 4 min. V husto obývaných oblastiach Číny nastane úplné zatmenie medzi 3. hod 10. min a 3. hod 40. min letného stredoeurópskeho času a potrvá od 5 do takmer 6 min. Pás totality sa postupne rozširuje z 205 km v Indii na hodnotu 258 km, ktorú dosiahne nad Tichým oceánom blízko Marshallových ostrovov. Rýchlosť pohybu mesačného tieňa po povrchu Zeme sa bude meniť v rozmedzí od 9 km/s do 0,65 km/s, pričom na začiatku a na konci pásu totality je najväčšia. Počas 3 hod 25 min mesačný tieň prekoná vzdialenosť 15 150 km a pokryje 0,7% povrchu Zeme.

Do pásu úplného zatmenia sa chystá viacero pozorovateľov zo Slovenska. Jedna skupina si vybrala za svoje pozorovacie stanovište práve atol Eniwetok v Marshallových ostrovoch, kde úplné zatmenie potrvá 5 min 38 s. Je potrebné dodať, že atol bol koncom 70.-tych rokov minulého storočia dekontaminovaný a vláda USA ho v roku 1980 vyhlásila opäť za bezpečne obývateľný.

Zatmenie 22. júla 2009 nastáva z hľadiska Európanov vo veľmi nevhodnom čase v skorých ranných hodinách. Kto bude mať chuť privstať si a sledovať zatmenie na internete, môže zájsť na niektorú z dolu uvedených webových stránok. Vo viacerých lokalitách sveta v oblasti viditeľnosti zatmenia budú pripravené web kamery, ktoré sprostredkujú priamy prenos zatmenia na internet. Pretože je možné očakávať preťaženie serverov počas prenosu, odporúčame vyskúšať viacero adries.

Zatmenie Slnka nastáva v čase okolo novu Mesiaca, keď sa uzlový bod dráhy Mesiaca nachádza v blízkosti spojnice Zem-Slnko. V tom čase sa úzky kužeľ mesačného tieňa dotkne povrchu Zeme a v dôsledku orbitálneho pohybu Mesiaca sa postupne kĺže od západu na východ. Tak vytvorí na zemskom povrchu úzky pás totality z ktorého je pozorovateľné úplné zatmenie. Práve počas neho Slnko odhalí svoju tajomnú korónu a protuberancie. Úplné zatmenie môže trvať nanajvýš 7,5 min, no takto dlhé zatmenia sú veľmi zriedkavé. Mimo pásu totality je možné pozorovať len čiastočné zatmenie, pretože Mesiac nezakryje slnečný disk úplne.

Nasledujúce úplné zatmenie Slnka nastane 11. júla 2010 takmer celé nad neobývanými oblasťami južného Pacifiku. V páse totality bude ležať turisticky a historicky veľmi zaujímavý Veľkonočný ostrov známy svojimi tajomnými sochami moai. Ako krátke úplne zatmenie bude pozorovateľné počas západu Slnka v južných oblastiach Čile. Najbližšie u nás dobre pozorovateľné zatmenie Slnka nastane až 4. januára 2011 dopoludnia a uvidíme ho ako čiastočné. Úplné zatmenie Slnka pozorovateľné zo severnej časti Slovenska nastane až v budúcom storočí 7. októbra 2135, kde potrvá 3 min 18 s. Bratislava bude vtedy mimo pásu totality a na úplné zatmenie si bude musieť počkať až do 16. mája 2227, ktoré však potrvá len 30 s.

Zatmenie Slnka 22. júla 2009 patrí do série zatmení Saros 136 preslávených veľkou dĺžkou trvania úplného zatmenia. V každej sérii Saros nastávajú dve po sebe idúce zatmenia po uplynutí 6 585,3 dňa, to je 18 rokov 10,3 alebo 11,3 dňa. Rozdiel jeden deň v uvedenej dĺžke trvania závisí od toho, či počas 18 rokov je 4 alebo 5 priestupných rokov. V nasledujúcom Saros označuje jednak sériu zatmení a zároveň aj periódu, po uplynutí ktorej v rámci danej série zatmenia nastávajú. Perióda Saros súvisí s pravidelnosťou s akou sa opakuje približne tá istá vzájomná poloha Zeme, Mesiaca a Slnka, čo je dané dĺžkou takzvaného synodického mesiaca (29,53 dňa), drakonického mesiaca (27,21 dňa) a anomalistického mesiaca (27,55 dňa). Trvanie periódy Saros súvisí s tým, že 223 synodických mesiacov je približne 242 drakonických mesiacov, čo je približne 239 anomalistických mesiacov. To znamená, že počas jednej periódy Saros uplynie približne celočíselný počet synodických, drakonických a anomalistických mesiacov a usporiadanie Zeme, Slnka a Mesiaca bude približne rovnaké; Mesiac bude v rovnakej fáze, v rovnakom uzle svojej dráhy a bude mať rovnakú vzdialenosť od Zeme. Komplikáciou je neceločíselnosť periódy Saros , v ktorej je zlomok 1/3 dňa. Preto v dôsledku rotácie Zeme každé ďalšie zatmenie z danej série Saros nastane o osem hodín neskôr. To znamená, že oblasť pozorovateľnosti zatmenia sa posunie o 120 stupňov západne, teda o tretinu obvodu Zeme. Perióda Saros bolo už známa starovekým astronómom, ktorí pomocou nej vedeli pomerne presne predpovedať zatmenia Slnka a Mesiaca. Názov Saros zaviedol astronóm Edmond Halley v roku 1691 a je odvodený od sumerského alebo babylonského slova sar, ktoré označovalo jednotku miery. Série Saros trvajú od 1226 do 1550 rokov. V rámci jednej série nastáva najčastejšie 71 alebo 72 zatmení, z ktorých je väčšinou 43 centrálnych (t.j. úplných, prstencových alebo hybridných). Súčasne prebieha približne 40 rôznych sérií Saros. Júlové zatmenie je 37. v poradí zo série Saros 136.

Mimoriadna dĺžka zatmení série Saros 136 súvisí s tým, že Mesiac prechádza perigeom takmer v rovnakom čase ako zostupným uzlom svojej dráhy. Z dôvodu relatívne malej vzdialenosti od Zeme má vtedy Mesiac veľký uhlový priemer a tým je pomerne široký aj pás totality. Zatmenie 22. júla 2009 nastane iba 4,5 hod po prechode Mesiaca perigeom, ktorý bude mať v tom čase približne o 8% väčší uhlový priemer ako priemer Slnka.

Do série Saros 136 patrili aj zatmenia z 11. júla 1991 viditeľné v Mexiku a Strednej Amerike ako aj zatmenie z 30. júna 1973 viditeľné zo Severnej Afriky, ktoré trvalo až 7 min 4 s. Toto zatmenie bolo dokonca pozorované skupinou slnečných fyzikov z paluby nadzvukového lietadla Concord 001, ktoré štartovalo z Kanárskych ostrovov a pristálo v hlavnom meste Čadu N'Djamena. Obe spomenuté zatmenia boli cieľom vedeckých expedícií organizovaných pracovníkmi Astronomického ústavu SAV. Do série Saros 136 patrilo aj slávne zatmenie z 29. mája 1919, počas ktorého expedície v Brazílii a na ostrove Príncipe vedené F. W. Dysonom a A. S. Eddingtonom pozorovali ohyb svetla v gravitačnom poli Slnka predpovedanom Einsteinovou všeobecnou teóriou relativity. Práve týmto zatmením podľa historika P. Johnsona (Dejiny 20. storočia) skutočne začalo 20. storočie.

Vľavo: Účastníci expedície Astronomického ústavu za úplným zatmením Slnka Niger 1973 so svojím domorodým kuchárom na mieste pozorovania (Foto: E. Pittich, Kozmos 6, 1973). Vpravo: Účastníci expedície za úplným zatmením Slnka 11. júla 1991 v mexickom La Paz (Foto: T. Pintér, Kozmos 6, 1991).

Zatmenie "on-line" na internete

Webové stránky ponúkajúce priamy prenos zatmenia.

Ďakujeme za návštevu

Valid XHTML 1.0!