Archív aktualít AsÚ SAV - 2. kvartál 2010

29.6.2010

Variabilita vyžarovania Slnka

Dlhodobé presné merania celkového slnečného vyžarovania a jeho variácií majú zásadný význam pre správne ohodnotenie podielu Slnka, ako jedného z mnohých faktorov, na prebiehajúcich klimatických zmenách. Presné merania celkového slnečného vyžarovania z kozmu sú k dispozícii od roku 1979, kedy ich začal vykonávať HF (Hickey-Frieden) rádiometer experimentu ERB (Earth Radiation Budget) na satelite Nimbus 7 a ďalej v nich pokračovali rádiometre ako napríklad ERBS, ACRIM I, II, II, VIRGO a TIM. Ich merania ukázali, že variabilita celkového slnečného vyžarovania má najmenej dve hlavné zložky, a to krátkodobú v rozpätí týždňov a dlhodobú s typickým intervalom niekoľko rokov. Krátkodobé náhle poklesy celkového slnečné vyžarovania o 0,05 až 0,3% voči priemernej hodnote spôsobujú slnečné škvrny. Dlhodobé zmeny sú synchrónne s fázou 11-ročného cyklu slnečnej aktivity, pričom rozdiel celkového slnečného vyžarovania v čase maxima a minima cyklu je typicky 0,1%. Prekvapujúcim je fakt, že za zvýšené vyžarovanie okolo maxima cyklu sú zodpovedné rozsiahle jasné fakulové polia, ktoré sú spolu so škvrnami súčasťou aktívnych oblastí. Príspevok fakulových polí k celkovému vyžarovaniu prevyšuje deficit spôsobený veľkými skupinami slnečných škvŕn hojne sa vyskytujúcimi v čase okolo maxima.

V roku 2003 bol vypustený na obežnú dráhu okolo Zeme satelit SORCE (The SOlar Radiation and Climate Experiment), ktorého úlohou je merať jednak celkové vyžarovanie naprieč celým slnečným spektrom (rádiometer TIM) a jednak spektrálne vyžarovanie Slnka v relatívne úzkych intervaloch vlnových dĺžok v rozsahu od 0,1 nm do 2400 nm (prístroje XPS, SOLSTICE a SIM). Na pripojenom grafe sú výsledky meraní celkového slnečného vyžarovania v rokoch 2003 až 2010 ako aj výsledky úzkopásmových meraní spektrálneho vyžarovania v oblasti vlnových dĺžok 389,76 nm a 656,20 nm v rokoch 2004 až 2010. Práve tieto spektrálne merania priniesli veľmi veľké prekvapenie. Na grafe vidno mierne klesajúci trend celkového slnečného vyžarovanie po maxime minulého 23. cyklu slnečnej aktivity, ktoré nastalo koncom roku 2000. Prechod z maxima do minima slnečnej aktivity je oveľa nápadnejší na spektrálnom vyžarovaní Slnka vo fialovej oblasti spektra, kde v rokoch 2004 až 2009 došlo k poklesu vyžarovania až o 0,6%. Naopak v červenej oblasti spektra došlo v rovnakom období k miernemu nárastu spektrálneho vyžarovania Slnka približne o 0,1%. Aktuálny 24. cyklus smerujúci k svojmu maximu je od roku 2009 badateľný miernym nárastom celkového slnečného vyžarovania a poklesom spektrálneho vyžarovania v červenej oblasti spektra. Ak meranie v najbližších rokoch potvrdia naznačené súvislosti medzi fázou slnečnej aktivity a spektrálnym vyžarovaním vo fialovej a červenej oblasti spektra, bude to mať významné dôsledky pre metodiku odhaľovania a správnu interpretáciu dlhodobej aktivity a variability Slnku podobných hviezd.

Celkové slnečné vyžarovanie a spektrálne vyžarovanie Slnka v oblasti vlnových dĺžok 389,76 nm a 656,20 nm v rokov 2003 až 2010 z meraní satelitu SORCE. Krátkotrvajúci výrazný pokles celkového slnečného vyžarovania o takmer 0,3% voči priemernej hodnote zaznamenaný koncom roku 2003 spôsobili veľké skupiny slnečných škvŕn, ktoré sa vytvorili koncom októbra 2003.

Veľké skupiny slnečných škvŕn 29.10. 2003 na snímke z kozmického observatória SOHO, ktoré spôsobili najvýraznejší pokles celkového slnečného vyžarovania nielen za obdobie 2003 až 2010, ale v celej histórii kozmických meraní celkového slnečného vyžarovania od roku 1979.

Zdroje: SORCE
Sky & Telescope, Júl 2010, str. 26

16.6.2010

Rosetta sa blíži k Lutetii

Doplnil: MaHu

Sonda Rosetta (ESA) mieri na stretnutie s asteroidom Lutetia. Udeje sa tak v sobotu 10. júla 2010. Nepôjde o tesné stretnutie, bude ich deliť minimálne vzdialenosť 3200 km. Lutetia je v hľadáčiku Rosetty už od konca mája. Aj napriek nie práve ideálnej vzdialenosti bude Rosetta Lutetiu sledovať približne 2 hodiny. O pár hodín budú snímky dostupné verejnosti.

Čo o Lutetii zatiaľ vieme? V slnečnej sústave sa pohybuje medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v hlavnom páse a jeden obeh okolo Slnka jej trvá 3,8 roka. Jej veľkosť sa odhaduje na asi 95 až 130 km. Okolo svojej osi sa otočí za 8,17 hodiny. Istou výnimočnosťou je fakt, že sa otáča v opačnom smere (retrográdne) ako napr. Zem, aj keď u asteroidov je to pomerne bežné. Nepochybne najzaujímavejší je fakt, že Lutetia patrí medzi tzv. M asteroidy (železné). Práve o takýchto sa predpokladá, že sú fragmentami železných jadier veľkých asteroidov.

Ako Lutetia asi vyzerá? Na základe pozemských fotometrických pozorovaní takto.

Zdroje: ESA News

9.6.2010

Kométa C/2009 R1 (McNaught)

Doplnil: MaHu

V českých médiách sa objavila informácia o kométe, ktorú je vidieť voľným okom. Skutočnosť je však trochu iná.

Dotyčnú kométu - C/2009 R1 - objavil 9. septembra 2009 austrálsky astronóm Rober McNaught na observatóriu Siding Spring. Vtedy mala kométa jasnosť asi 17 magnitúd, teda hlboko pod viditeľnosťou voľným okom alebo bežným amatérskym ďalekohľadom.

Aká je situácia teraz (približne v polovici júna 2010)? Vieme, že kométa sa pohybuje po hyperbolickej dráhe, ktorej sklon voči dráhe Zeme okolo Slnka je 77 stupňov. Najbližšie sa kométa dostane k Slnku 2. júla 2010 na vzdialenosť iba 0,4 AU, t.j. menej než Venuša. Z toho sa dá usúdiť, že aj vývoj jasnosti kométy bude zaujímavý. V čase písania tohto textu sa nachádzala na hranici súhvezdí Andromeda a Perzeus. Viditeľná je sotva voľným okom nízko nad obzorom, potrebný je aspoň triéder. Najlepšie podmienky v tomto období sú nadránom (napr. o 2 hod. LSEČ) pri pohľade smerom na severovýchodnú oblohu. Pekná situácia nastane 22. júna 2010 o 2 LSEČ asi 10 stupňov nad obzorom, kedy kométu uvidíme len 2 stupne od hviezdy Capella v súhvezdí Povozník. Už vtedy by mohla byť naozaj vidieť aj voľným okom ako slabú rozmazanú hviezdu. V ďalších dňoch budú podmienky z hľadiska jasnosti kométy lepšie (odhaduje sa, že na prelome júna a júla 2010 dosiahne jasnosť okolo 4,5 magnitúdy), no z hľadiska celkových pozorovacích podmienok horšie. Každým dňom sa bude čoraz viac uhlovo približovať k Slnku, tzn. bude sa presúvať na rannú oblohu. Práve vtedy, kedy má byť najjasnejšia na prelome mesiacov, bude od Slnka vzdialená len 16 stupňov.

Ako vyzerá dráha a pohyb kométy v slnečnej sústave? a niekoľko fotografií

Ďakujeme za návštevu

Valid XHTML 1.0!