Archív starších správ - 2. kvartál 2004

Preletom okolo mesiačika Phoebe sonda zavŕšila prvý prelet satelitu na svojej štvorročnej túre k Saturnu. Sonda pracuje normálne a je vo výbornej forme. Počas svojho výskumu by mala obletieť Saturn sedemdesiatšesťkrát a vykonať päťdesiatdva priblížení k siedmym mesiačikom. Len na okraj, Saturn má 31 známych mesiačikov.
Cassini preletel okolo mesiačika v piatok 11. júna vo vzdialenosti 2 068 kilometrov. Niekoľko hodín po snímkovaní nasmeroval anténu k Zemi, kde pomocou Deep Space Network antén v Madride (Španielsko) a v Goldstone (kalifornská Mojavská púšť) bol signál spracovaný.
Je to už 23 rokov, čo bola Phoebe navštívená sondou Voyager 2 v roku 1981 zo vzdialenosti 2,2 mil. km.

Vo filmoch väčšinou zachráni Zem pred katastrofálnou zrážkou s asteroidom zopár dobre mierených atómových explózií alebo megatonová rozbuška zasadená rovno do srdca vesmírneho zabijaka.
Aj keď tieto metódy sľubujú úžasný vesmírny ohňostroj či kinohit, niekoľko amerických výskumníkov hľadá iný prístup k riešeniu potencionálnej kozmickej kolízie.
Ich zbraňou by mal byť roj robotov poháňaných jadrovou energiou, ktorí priletia na asteroid a začnú do neho vŕtať a vyvrhovať do vzduchoprázdna kusy skaly, čím by asteroid postupne vytlačili z trajektórie ohrozujúcej Zem.
Inžinieri zo spoločnosti SpaceWorks Engineering nazvali tieto roboty Modular Asteroid Deflection Mission Ejector Node čiže MADMEN - čo v preklade znamená "šialenci". Na preskúmanie možnosti využitia MADMENov už spoločnosť dostala grant od NASA.
Priebežné plány predpokladajú, že roboty budú vážiť približne jednu tonu a budú vysoké asi 11 metrov. K asteroidom by ich prepravili rakety s kvapalným palivom z obežnej dráhy Zeme, kde by mohli čakať aj niekoľko desaťročí a potom kedykoľvek zasiahnuť. Keďže sila jedného robota by zďaleka nepostačovala na záchranu Zeme, plán počíta s použitím veľkého množstva robotov, ktorí by tlačili asteroid rovnakým smerom.
Výhodou roja robotov je, že aj keby jeden z nich zlyhal, mnohí ďalší ho zastúpia a stále majú šancu asteroid zneškodniť. Počet robotov bude závisieť od toho, koľko času zostáva do stretu asteroidu so Zemou. Čím viac času, tým menšie množstvo MADMENov je potrebných na záchranu Zeme.
Vývoj vesmírnych robotov má pred sebou ešte mnoho prekážok. Je potrebné vymyslieť mechanizmus vŕtania do asteroidu a tiež spôsob využitia jadrovej energie na pohon MADMENov. Výskumníci sú však presvedčení, že do niekoľkých rokov by aj tieto problémy vedeli úspešne vyriešiť.

V marci minulého roka bol objavený objekt 2003 CP₂₀, ktorého dráha je vo vnútri dráhy Zeme. Inak povedané, najďalej od Slnka sa dostane na vzdialenosť menšiu než je Zem vzdialená od Slnka (149,6 mil. km). MPEC 2004-J60 uverejnil 14. mája 2004 informáciu o objave druhého objektu podobného typu. Tento objekt s označením 2004 JG₆ sa najďalej od Slnka dostane 'iba' na vzdialenosť 0,9723 AU, čo je 145,5 mil. km. Jeho veľkosť? Asi približne menej ako 600 metrov.
2004 JG₆ bol objavený 11. mája 2004 Brianom Skiffom z Lowellovho observatória.

V MPEC 2004-G32 bol včera uverejnený objav objektu 2004 GV₉ pomocou vyhľadávacieho projektu NEAT na Mt. Palomare v južnej Kalifornii. Podľa predbežných kalkulácií sa zdá, že by mohol patriť do tzv. Edgeworth-Kuiperovho pása ako transneptunické teleso klasifikované ako cubewano, teda mimo gravitačného vplyvu Neptúna. No je to zatiaľ predbežné stanovisko; može byť nakoniec preklasifikované na transneptunické plutino, ktoré je, naopak, v rezonancii a pod vplyvom Neptúna.
Takisto aj odhady jasnosti a veľkosti sú dosť predbežné, ale na základe nich sa dá predpokladať, že 2004 GV₉ bude patriť medzi kandidátov do "top-ten" najväčších asteroidov. Odhad absolútnej jasnosti 3,9 a odrazivosti asi 10% privádza k veľkosti 635 až 735 km.

A. C. Beresford (Myrtle Bank) uverejnil 28. marca t.r. vizuálne pozorovanie novej kométy Williamom A. Bradfieldom nízko nad večerným horizontom. Bradfield, známy hľadaním tzv. sungrazing komét, urobil dve pozorovania, 23. a 24. marca, pomocou 0,25-m reflektora, no kvôli nesúladu náčrtov pozorovaní s hviezdnymi mapami, ďalšie pozorovanie mohol vykonať až po dvoch týždňoch. Jeho odhad jasnosti kométy bol na 8^m, pričom odhady McNaughta a Lovejoya sú okolo 4^m.
Kométa je pomerne nízko nad obzorom tesne po západe Slnka v súhvezdí Veľryby (Cetus). No podľa predpovedí by mala prechádzať len niečo viac ako dva stupne od Slnka v dňoch od 16. do 21. apríla (v súhv. Rýb), a teda by mala byť jednoznačne zachytená na záberoch SOHO LASCO C3 koronografe. Začiatkom mája vstúpi do súhvezdia Andromédy.
Objavila sa informácia, že po prechode perihéliom 17. apríla by nemusela C/2004 (Bradfield) prežiť, čo vyplýva z takzvanej Bortlovej formuly, ktorá stanovuje prah prežitia na základe absolútnej jasnosti a perihéliovej vzdialenosti.

Kométa C/2004 F4 (Bradfield)
Dátum (0h UT)	R.A. (2000) h   m	Dec. °   '	Elong. °	Mag.	Súhv.
Apr. 13	2 06.6	-00 07	14	3.8	Cet
Apr. 15	2 00.3	+01 52	10	2.4	Cet
Apr. 17	1 48.0	+05 43	5	1.9	Psc
Apr. 19	1 32.3	+11 18	4	2.1	Psc
Apr. 21	1 18.9	+16 57	10	2.9	Psc
Apr. 23	1 09.7	+21 44	16	3.7	Psc
Apr. 25	1 04.0	+25 37	20	4.4	Psc
Apr. 27	1 00.6	+28 46	24	5.0	Psc
Apr. 29	0 58.9	+31 24	26	5.6	Psc
May   1	0 58.2	+33 37	28	6.0	Psc
May   3	0 58.3	+35 33	30	6.5	And

Dve obrovské búrky na planéte Saturn, každá s priemerom asi 1000 kilometrov, sa zliali do jednej. Informoval o tom Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Severná búrka putovala rýchlosťou 40 km/h, južná bola o polovicu pomalšia.
Obidve atmosférické poruchy sa spočiatku presúvali súbežne západným smerom ako autá po diaľnici. Potom sa začali približovať a nakoniec splynuli, rotujúc proti smeru hodinových ručičiek. Saturn má asi desaťkrát väčší priemer ako Zem a váži stokrát viac. Vedci pozorovali obidve búrky asi jeden mesiac prístrojmi sondy Cassini, ktorá o tri mesiace nabehne na obežnú dráhu okolo Saturna. Podobný fenomén bol na Saturne predtým pozorovaný iba raz, a to v roku 1981, keď ho zaznamenala sonda Voyager. Zatiaľ čo na Zemi trvajú búrky maximálne týždeň, na Saturne a iných veľkých planétach sa ich životnosť počíta na mesiace, roky či dokonca storočia (príkladom je škvrna na Jupiteri). Búrky nemusia zaniknúť, ale splynú. Ako vznikajú, vedci stále nevedia.