Posledné správy

Viditeľnosť zatmenia a pás totality

V nedeľu 11. júla nastane zatmenie Slnka, ktoré bude pozorovateľné z južných oblastí Tichého oceánu a Južnej Ameriky. Pás úplného zatmenia (takzvaný pás totality) začína v šírom oceáne asi 1800 km východne od Nového Zélandu, pokračuje ďalej Pacifikom na východ a prvou pevninou ležiacou v páse je vulkanický ostrov Mangaia z Cookových ostrovov. Úplné zatmenie len tesne minie ostrov Tahiti vzdialený iba 20 km od severného okraja pásu totality, ktorý pokračuje ďalej na východ k súostroviu Tuamotu. Len pár malých atolov súostrovia leží v páse, no žiadny z nich neposkytuje vhodnú základňu pre pozorovateľov zatmenia. Ďalšou pevninou ležiacou v páse totality bude turisticky a historicky veľmi zaujímavý Veľkonočný ostrov, ktorého meno v jazyku domorodých obyvateľov je Rapa Nui, čo v preklade znamená Pupok sveta. Vulkanický Rapa Nui je jedno z najodľahlejších obývaných miest na svete a preslávila ho starobylá kultúra, ktorá po sebe zanechala 887 tajomných sôch moai vytesaných z mäkkého sopečného kameňa. Pás totality končí v južnom cípe Patagónie na hraniciach Čile a Argentíny. Vysoké a oblačné čílske Andy neponúkajú vhodné podmienky na pozorovanie zatmenia, no na ich východnom okraji leží turisticky veľmi príťažlivá oblasť, strediskom ktorej je argentínske mestečko El Calafate pri jazere Lago Argentino. El Calafate je turisticky vyhľadávané vďaka blízkemu národnému ľadovcovému parku. Z Európy zatmenie nebude pozorovateľné ani ako čiastočné.

Zvláštnosťou tohto zatmenia je, že sa odohráva takmer výlučne nad oceánom. Aj najdlhšie úplné zatmenie trvajúce 5 min 20 s nastane na šírom Pacifiku ďaleko od najbližšej súše. Na Veľkonočnom ostrove nastane úplné zatmenie medzi 20. hod 8. min a 20. hod 13. min svetového času a potrvá 4 min 41 s a Slnko bude 40° nad horizontom. Údaje o zatmení v argentínskom El Calafate sú uvedené v tabuľke. Tabuľka uvádza výšku Slnka nad ideálnym horizontom v jednotlivých fázach zatmenia a azimut Slnka meraný od severu cez východ a juh k západu. Pás totality sa postupne rozširuje zo 179 km na hodnotu 262 km, ktorú má v mieste blízko najdlhšieho zatmenia. Na svojom konci sa zužuje na 183 km. Počas 2 hod 30 min mesačný tieň prekoná vzdialenosť 11 100 km a pokryje 0,48% plochy Zeme.

Zatmenie v El Calafate

El Calafate a jeho blízke okolie sú pravdepodobne jedinou lokalitou Patagónie poskytujúcou základňu pre pozorovanie čiastočného a snáď aj úplného zatmenia Slnka. Ako dokumentuje nasledujúca tabuľka, obrázky a poloha El Calafate vzhľadom na andský hrebeň, okolnosti zatmenia sú problematické. Zapadajúce Slnko bude v čase úplného zatmenia už veľmi nízko, len 1° nad ideálne rovným horizontom. Už toto samo o sebe je problém, lebo stačí tenká vrstva oblačnosti v smere Slnka a tá môže prekaziť celé pozorovanie, nakoľko pohľad smeruje cez hrubú vrstvu atmosféry. Naviac v rovnakom smere, v akom sa bude odohrávať zatmenie, ležia aj Andy. Čiastočné zatmenie pred úplným (t.j. v čase od 16. hod 44. min do 17. hod 48. min miestneho času) bude v El Calafate za priaznivého počasia dobre pozorovateľné. V súčasnosti ešte prebieha v spolupráci s odborníkom - geografom vyhľadávanie vhodnej vyvýšenej a dostupnej lokality v blízkosti El Calafate, ktorá by za priaznivých okolností umožnila odivovať aj fázu úplného zatmenia a nádheru súmračnej južnej oblohy posiatej hviezdami a planétami nad hrebeňom Ánd. Poloha vybranej lokality poskytujúcej výhľad na zapadajúce Slnko počas zatmenia bude včas oznámená na tomto mieste.

Mapy oblohy počas úplného zatmenia Slnka v El Calafate s rôzne veľkým zorným poľom za predpokladu ideálneho horizontu.

Princíp zatmení

Zatmenie Slnka nastáva v čase okolo novu Mesiaca, keď sa uzlový bod dráhy Mesiaca nachádza v blízkosti spojnice Zem-Slnko. V tom čase sa úzky kužeľ mesačného tieňa dotkne povrchu Zeme a v dôsledku orbitálneho pohybu Mesiaca sa postupne kĺže od západu na východ. Tak vytvorí na zemskom povrchu úzky pás totality, z ktorého je pozorovateľné úplné zatmenie. Práve počas neho Slnko odhalí svoju tajomnú korónu a protuberancie. Úplné zatmenie môže trvať nanajvýš 7,5 min, no takto dlhé zatmenia sú veľmi zriedkavé. Mimo pásu totality je možné pozorovať len čiastočné zatmenie, pretože Mesiac nezakryje slnečný disk úplne.

Nasledujúce zatmenia

Júlové zatmenie Slnka bude poslednou príležitosťou pozorovať slnečnú korónu na ďalšie viac ako dva roky. Nasledujúce úplné zatmenie Slnka nastane 13. a 14. novembra 2012 a bude pozorovateľné pri východe Slnka zo severnej Austrálie a opäť z väčšinou neobývaných oblastí južného Pacifiku. Dôvodom zvláštneho dvojdátumu zatmenia je skutočnosť, že pás totality prechádza dátumovou hranicou.

Najbližšie u nás dobre pozorovateľné zatmenie Slnka nastane 4. januára 2011 dopoludnia a bude pozorovateľné iba ako čiastočné. Úplné zatmenie Slnka pozorovateľné zo severnej časti Slovenska nastane až v budúcom storočí 7. októbra 2135, kde potrvá 3 min 18 s. Bratislava bude vtedy mimo pásu totality a na úplné zatmenie si bude musieť počkať až do 16. mája 2227, ktoré však potrvá len 30 s.

Hubblov vesmírny ďalekohľad pozoroval 25. a 29. januára 2010 záhadný útvar v tvare písmena X v hlave kométy 2010 A2. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o dôkaz zrážky dvoch asteroidov v hlavnom páse. Unikátnosťou je, že takto máme možnosť vidieť pozostatok alebo nedávnu zrážku v priamom prenose.

"Asteroid-kométa" 2010 A2 bola objavená len 6. januára 2010 v rámci programu LINEAR. Neskôr sa ukázalo aj za pomoci astronómov-amatérov, že objekt má kometárny charakter. No zaujímavý na ňom je fakt, že sa pohybuje v hlavnom páse asteroidov na dráhe typickej iba pre asteroidy. Je to tzv. teplá oblasť, v ktorej sa vyskytujú len suché kamenné telesá bez prítomnosti prchavých materiálov na povrchu, prípadne pod povrchom.

Je to úplne odlišné od klasických prachových obálok normálnych komét,

povedal vedúci pracovník David Jewitt z University of California v Los Angeles. Filamenty v hlave tejto kométy sú tvorené prachovými časticami a radiačným tlakom sú formované do zaujímavého tvaru X.

Hubblov ďalekohľad tiež odhalil, že hlavné jadro kométy leží mimo prachovej obálky. Odhaduje sa, že má v priemere 140 metrov.

Len nedávno započatej misii WISE (Wide-field Infrared Survey Explorer) sa po viac ako jednom mesiaci činnosti podarilo objaviť nový asteroid. Predpokladá sa, že WISE počas svojej životnosti mapovania celej oblohy v infračervenom svetle môže objaviť niekoľko stoviek tisíc(!) neznámych asteroidov medzi dráhami Marsu a Jupitera a niekoľko stoviek blízkozemských asteroidov.

Blízkozemský asteroid s označením 2010 AB78 objavil WISE 12. januára. Objav potvrdili aj astronómovia z University of Hawaii pomocou 2,2 metrového ďalekohľadu umiestneného na vrchole sopky Mauna Kea. Aj keď je asteroid tzv. blízkozemský a má odhadovanú veľkosť asi 1 kilometer, žiadne nebezpečie pre ľudstvo nehrozí. No stále si vyžaduje ďalšie monitorovanie na spresnenie jeho dráhy v slnečnej sústave.

Pre viac informácii odporúčame tieto linky http://www.nasa.gov/wise a http://wise.astro.ucla.edu.

Začínajúci 24. cyklus slnečnej aktivity stále udivuje svojím nevýrazným nástupom aj na začiatku roka 2010. Jednako však koncom roka 2009 počet dní čistého Slnka bez slnečných škvŕn výrazne poklesol a na konci roka bolo zaznamenaných niekoľko hoci len malých skupín slnečných škvŕn. Aj začiatkom roka 2010 má slnečná aktivita vzostupný trend. V roku 2009 bolo zaznamenaných 262 dní (72%), keď bolo Slnko bez škvŕn podobne ako v roku 2008, keď takýchto dní bolo 265 (72%). Je potrebné zájsť až do roku 1913, aby sme našli rok s väčším počtom bezškvrnových dní. Vtedy ich bolo až 311, čo je 85% z celkového počtu dní v uvedenom roku. Vtedy 92 po sebe idúcich dní v apríli, máji a júni bolo Slnko bez škvŕn.

Pri bližšom pohľade na povrchové rozloženie nemnohých aktívnych oblastí 24. cyklu od 3. mája do 7. decembra 2009 je ale možné postrehnúť istú koncentráciu ich výskytu do pomerne úzkych intervalov heliografických dĺžok rozdielnych pre jednotlivé pologule. Na severnej pologuli sa 8 z celkového počtu 10 aktívnych oblastí vrátane troch najväčších vyskytlo v intervale 100° medzi heliografickými dĺžkami 200° až 300°. Na južnej pologuli sa 6 z celkového počtu 9 aktívnych oblastí objavilo v úzkom intervale 50° medzi heliografickými dĺžkami 0° až 50°. Tri ďalšie sa objavili v intervale 70° medzi heliografickými dĺžkami 180° až 250° prekrývajúcimi sa s intervalom aktivity na severnej pologuli. Najväčšia aktívna oblasť na južnej pologuli mala heliografickú dĺžku 250°. Teda začínajúci cyklus slnečnej aktivity sa prejavuje značne asymetricky, keď viac ako 80% aktívnych oblastí je sústredených do menej ako jednej tretiny obvodu Slnka. Táto vlastnosť začínajúceho cyklu môže byť zaujímavá pre modelovanie slnečného magnetického dynama a fyziku vynárajúcich sa magnetických polí na Slnku. Slnečný cyklus je totiž niečo viac ako len časový rad. Je to tiež aj vývoj v troch priestorových dimenziách. S postupom slnečného cyklu je možné očakávať, že spomenuté oblasti výskytu aktívnych oblastí sa budú postupne posúvať ako v heliografických dĺžkach tak aj v šírkach poskytujúc tak vzácne údaje o činnosti slnečného magnetického dynama.