Vojtech Rušin opäť ulovil čierne Slnko


V nedeľu 11. júla nastalo úplné zatmenie Slnka Mesiacom – Vojtech Rušin z Astronomického ústavu SAV ho pozoroval a fotografoval na polynézskom atole Tatakoto.

Pás totality zatmenia prechádzal Tichým oceánom. V jeho ceste bol aj atol Tatakoto vo Francúzskej Polynézii, ktorý je vzdialený asi 1200 km od Tahiti východným smerom. Úplné zatmenie Slnka na atole Tatakoto trvalo 4 minúty a 28 sekúnd, so začiatkom o 08:45:36 miestneho času (u nás bolo o 12 hodín viac). Cieľom česko-nemecko-slovenskej expedície bolo získať vysoko kvalitný materiál o bielej koróne približne do 20 polomerov Slnka (jeden polomer Slnka = 696 tisíc kilometrov).

Z prístrojového vybavenia - na získanie fotografií bielej koróny si expedícia priviezla ďalekohľad Ritchey-Chretien 8/1640 (RCh), ďalekohľad Williams 6,3/716 (ohnisko predlžené na 1020 mm), objektív Rubinar 10/1000, objektív Maksutov 6,5/500 a ďalšie objektívy, jeden teleobjektív bol nasmerovaný na kométu Kométa C/2009 R1 (McNaught).

Pre úplnosť uvádzame aj zemepisné súradnice pozorovacieho stanovišťa - 17 stupňov, 20 minút a 39,3 sekúnd južnej šírky; 138 stupňov, 20 minút a 0,3 sekúnd západnej dĺžky. Zatmenie sa začalo o 07:27:10 h miestneho času (19:27:10 nášho času), úplné zatmenie o 08:45:36 h, pokračovalo do 08:50:05 h a čiastočné zatmenie sa skončilo o 10:19:23 h.

Spoločná česko-nemecko-slovenská expedícia sa na Tahiti spojila s americkou a talianskou expedíciou, plne sa vydarila a bola úspešnou. Počas úplného zatmenia Slnka simultánne získala 480 záberov (každý objektív okolo 60 záberov), čo umožní spoľahlivo určiť štruktúry bielej koróny s vysokou rozlišovacou schopnosťou v dolnej koróne (do 2 polomerov), ako aj s nižším rozlíšením v dostatočne vysokej výške nad povrchom Slnka (cca do 7 polomerov Slnka). Pozorovanie musela robiť v dierach cez tenkú, lokálnu oblačnosť, ale prvá prehliadka snímok ukázala, že minimálne polovička z nich má najvyššiu kvalitu.

Pozorovanie prebiehalo automaticky pomocou programu Ing. Jindřicha Nového, PhD. (Red Hat Linux) a prof. Miloslava Druckmüllera z Vysokého učení technického v Brne, ktorý bol nainštalovaný v dvoch notebookoch. Na fotografovanie poslúžilo niekoľko fotoaparátov značka CANON. Všetky ďalekohľady a teleobjektívy boli umiestnené sa jednej superkvalitnej paralaktickej montáži firmy ASTELCO, GmbH (Nemecko), ktorej prepravu z Nemecka na atol Tatakoto financovala prof. Shadia Habbal z Institute for Astronomy (University of Hawai), ktorá aj organizovala celý pobyt na atole. Cieľom jej 7-člennej skupiny bolo pozorovanie emisných spektrálnych čiar vo viditeľnej a infračervenej oblasti spektra pomocou úzkopásmových filtrov a CCD kamier a spektrum koróny. Druhá dvojčlenná skupina z rovnakého ústavu sa zamerala na meranie magnetického poľa v koróne. Na atole bola aj 8-členná skupina dr. A. Silvaniho z Talianska, ktorá sa zameriavala na meranie stupňa polarizácie v emisnej zelenej (530,3 nm) a bielej koróne.

Počas krátkeho pobytu na Tahiti sme si pri pamätníku M. R. Štefánika na kopci Mt. Faeire spolu so Svetlanou Morvan (Slovenka, ktorá ma náhodne objavila na Tahiti) pripomenuli 130. výročie narodenia M.R. Štefánika, ktorý tu chcel pred 100 rokmi (18. mája 1910) pozorovať prechod Halleyovej kométy popred slnečný disk, žiaľ, pre zlé počasie sa mu to nepodarilo. V priebehu nasledujúcich 10 mesiacov tu postavil provizórnu hvezdáreň a ako prvý Európan navrhol vo francúzskej akadémii postaviť hvezdáreň na južnej pologuli. Jeho plány zmarila prvá svetová vojna.

Predbežná analýza snímok zo zatmenia Slnka ukazuje, že biela koróna bola mimoriadne zložitej štruktúry, čo naznačuje, že sa blížime do maxima cyklu slnečnej aktivity číslo 24. Nad pólmi Slnka sa stále pozorujú koronálne diery so zreteľnými polárnymi lúčmi. V ostatných oblastiach dominujú prilbicovité koronálne lúče, oddeľujúce opačné polarity veľkoškálových magnetických polí vo fotosfére Slnka. V juhovýchodnej častí sa detegovala ejekcia koronálnej hmoty, ktorej rýchlosť sa dá určiť po porovaní našich pozorovaní z pozorovaniami na Veľkonočných ostrovoch, prípadne v Calafate (Argentína). Pozorovania zatmení sú mimoriadne cenné aj v súčasnosti, keďže nijaký ďalekohľad na kozmickej sonde či umelej družici našej Zeme nedokáže pozorovať bielu korónu od povrchu Slnka do jeho jedného polomeru. Štruktúra bielej koróny odráža rozdelenie a veľkosť magnetických polí na Slnku, ktoré vytvárajú slnečnú aktivitu s periódou okolo 11 rokov. Snímky sa budú postupne spracovávať.

RNDr. Vojtech Rušin, DrSc., Astronomický ústav SAV v Tatranskej Lomnici





Obrázky:


Pozorovatelia pred montážnym statívom s prístrojmi. Vojtech Rušin prvý zľava.



M. Dietzel a M. Druckmüller pri upevňovaní aparatúry na na statív.



Prvá kontrola pozorovania. Vľavo prof. S. Habbal, vpravo prof. M. Druckmüller.



Fotografia bielej koróny cez objektív Rubonar...



Spracovaná biela koróna z ďalekohľadu RCh.



Letecký pohľad na atol Tatakoto.



Ranná dúha pred zatmením - zvestuje jasnú oblohu?



Pohľad na lagúnu atola Tatakoto.



Takto to vyzerá na hlavnej ceste...



Pri Štefánikovom pamätníku so Svetlanou Morvan.



Domorodé krásavice...



Že je Polynézia rajom pre turistov, o tom netreba pochybovať...



Po úspešnom pozorovaní astronómov zaujali aj vrtké tanečnice...



S kapitálnym úlovkom...



...a takýto je osud každého úlovku.



Kapela v polynézskom podaní...



V palmovom lese.


Tvorba HTML: Marián Jakubík

Dátum a čas: 18.12. 2017 19:36:20 CET
Valid XHTML 1.0! Valid CSS!