Bol Newton astrológom?


Náš kolega Igor Kapišinský v SME polemizuje s astrológmi. O čom bude sobotňajšia repríza besedy „Pod lampou“?

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Štvrtkové vydanie SME prináša polemiku RNDr. Igora Kapišinského, CSc. s metódami obhajcov astrológie:

V konfrontačných polemikách s astrológmi sa astronómom často predhadzujú „argumenty“ z histórie a výroky či príbehy zo života skutočne veľkých osobností vedy. Je to jednak preto, aby sa pozornosť odviedla od podstaty veci, teda od nespornej nevedeckosti a amorálnosti astrológie, ale aj preto, aby sa diskusia dostala do mútnych vôd histórie, kde sa účastník diskusie v demagogických a polopravdivých tvrdeniach astrológov nestačí rýchlo zorientovať. A navyše, zdravý sedliacky rozum, ktorý nám hravo vystačí na vyvrátenie podstatných bludov astrológie, na poli histórie už s dychom akosi nestačí. Mám na mysli predovšetkým pomerne známe tvrdenia o postoji k astrológii takých postáv histórie, akými boli napríklad Newton, Kepler, Nostradamus, alebo aj Štefánik.

Pozrime sa najprv na astrológmi často používanú legendu o veľkom fyzikovi Isaacovi Newtonovi (1643-1727). Odkiaľ berú toto presvedčenie?

Radi citujú Newtona (napr. podľa materiálov A. Lutesa), ktorý skeptikovi Edmundovi Halleymu (1656-1742; objaviteľ snáď najznámejšej kométy) na obranu astrológie údajne povedal: Pane, vy ste astrológiu neštudovali, ja áno. Táto citácia sa na astrologických webstránkach dá nájsť dokonca v takejto podivuhodnej verzii: „Pane, ja som to študoval, vy nie – povedal Isaac Newton, astrológ (IQ 190), na obranu astrológie neveriacemu Halleymu (objaviteľovi kométy)“. Mimochodom, ako autor tejto skomoleniny vedel, že Newtonov IQ bol 190? To zostane iste záhadou nielen pre mňa, ale i pre každého triezvo uvažujúceho človeka, keďže francúzsky psychológ Alfred Binet určite neprišiel s prvým IQ testom skôr ako v roku 1905, teda 178 rokov po smrti Newtona. Okrem tejto „drobnosti“ je však celá argumentácia astrológov postavená na tenkom ľade.

Sir Isaac Newton mohol skrývať určité pochybnosti o svojej osobnej viere, ale vášnivá viera v astrológiu medzi to zjavne nepatrila. Historici vedy našli stopy, ako mohlo k týmto nepresným a pre osoh astrológov aj účelovým skresleniam dôjsť. Róbert H. van Gent v časopise Skeptic Report (jún, 2004) v brilantnej štúdii Isaac Newton a astrológia uvádza, že pôvod spornej citácie sa dá nájsť v knihe z roku 1831 The Life of Sir Isaac Newton, teda Život Isaaca Newtona od Daniela Brewstera. A nebola to astrológia, ktorú Newton hájil, ale náboženstvo! Nedeformovaná a plná citácia totiž znie takto: ...keď sa Dr. Halley odvážil povedať hocičo neúctivé o náboženstve, Newton sa stále bránil poznámkou „ja som tieto veci študoval, vy nie.“

To by snáď k tomuto problému hádam aj úplne stačilo. Kto sa chce dozvedieť viac, nech si pozrie vynikajúci článok Benjamina Radforda Isaac Newton, Astrologer? v najnovšom čísle amerického časopisu Skeptical Inquirer (volume 29, No. 5, september/october 2005, p. 24). Mimochodom Radford a Bob Bartholomew napísali knihu, ktorá nám v knižniciach chýba ako soľ: Hoaxes, Myths, and Manias: Why We Need Critical Thinking. – Podvody, výmysly a posadnutosti: Prečo potrebujeme kritické myslenie.

Predsa si však na záver k astrológom a ďalším zástancom rôznych paravied neodpustím dve poznámočky:

Keď chceme niečo alebo niekoho spochybniť (všeobecne uznávanú a overenú teóriu, velikánov vedy a pod.), dať súčasne do pozornosti seba a svoje nikým a ničím nepodložené výmysly, tak najschodnejšou cestou k úspechu je uvádzať poprekrúcané výroky – nie bezvýznamných ľudí, ale skutočných velikánov vedy, filozofie a kultúry. Najlepšie ale je, ak sú tieto významné osobnosti už dlho po smrti. Tieto dve kritériá (veľkosť osobnosti a dávna smrť) boli v prípade Newtona nadmieru splnené, a preto sa asi o vyššie popisovanú historickú kamufláž niekto neustále pokúša. Takýchto vhodných prípadov (osobností) je však v dejinách našej civilizácie viac, a preto nie je nikdy núdza ani o podobné neférové deformácie historických záznamov.

Moja druhá a posledná poznámka pri tejto téme smeruje k hypotetickej možnosti a otázke, čo by sa zmenilo, ak by sa Newton v nejakom zmysle predsa len astrológie ozaj zastal? Myslím si, že nič a jednoducho by sme to zobrali na vedomie. Spolu s historikmi vedy si aj ja myslím, že aj takí nepochybne brilantní vedci a myslitelia, ako Newton, Kepler, Galileo, Einstein (Hawking žije a tiež sa v niečom asi mýli) a vlastne i mnohí ďalší, sa mohli v niektorých otázkach jednoducho mýliť. Sme totiž bazálne produktom svojej doby, limitovanej stupňom vedeckého poznania, ktoré i napriek tomu, že je v danej dobe najobjektívnejšie, nemusí z pohľadu nasledujúcich generácií vystihovať realitu verne. Skrátka, aj géniovia mohli byť v jednotlivostiach chytení do pavučín bludov doby, v ktorej žili a tvorili. Nebolo by to nič čudné a história dokazuje, že sa to niekedy stávalo. Aj napriek týmto ľudsky a historicky pochopiteľným omylom veľkých postáv našej histórie (ktoré si z veľkej časti omyl aj priznali, ako napr. Einstein či Hawking) si myslím, že tieto omyly netreba výmyslami účelovo rozmnožovať. A to bol vlastne aj hlavný zmysel tejto krátkej úvahy.

Igor Kapišinský
Astronomický ústav SAV
3. október 2005

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Minulý týždeň bola Pod lampou debata o mozgu a vedomí. Prišlo na ňu veľa pozitívnych ohlasov a tak sa autori rozhodli urobiť na túto tému ešte jednu diskusiu. Rozprávať sa však tentoraz budú o poznávaní, vine, pravde a svedomí.

Repríza tejto relácie sa začína 25 minút po polnoci zo soboty na nedeľu na Dvojke.

Hosťami sú:

Egon Gál, filozof
Jozef Hašto, psychiater
Pavel Hošek, protestantský teológ
Peter Dušička, katolícky kňaz, verbista

Diskutovať sa bude aj o týchto otázkach:

· Má človek šancu poznať pravdu? Ako? Mozgom?
· Žijeme vo svete, v ktorom sa predkladajú rôzne pravdy. Môže ich človek rozlíšiť?
· Čím vlastne poznávame pravdu?
· Môže poznanie ublížiť?
· Existujú absolútne pravdy, rovnaké pre všetkých ľudí? Ako to vieme?
· Ako by ste popísali svedomie? Kde sídli?
· Kde sa vzalo svedomie? Ako súvisí s ideou dobra a zla?
· Je svedomie súborom elektromagnetických impulzov?
· Máme všetci rovnaké svedomie? V čom sa líšia?
· Majú iné civilizácie aj iné svedomie?
· Môže človek svoje svedomie umlčať?
· Je svedomie detí iné ako dospelých?
· Kde sa vzal pocit viny?
· Je pocit viny človeku vlastný, alebo „vnútený“ okolím?
· Treba v 21. storočí rozlišovať medzi dobrom a zlom alebo je to prekonané?

Svoje otázky a názory môžete posielať na adresu podlampou@stv.sk





Obrázky:



Tvorba HTML: Marián Jakubík

Dátum a čas: 14.12. 2017 23:54:19 CET
Valid XHTML 1.0! Valid CSS!