Aj hviezdy žijú v pároch


Vo štvrtok 16. februára o 18.00 h bude v bratislavskom PKO prednášať o dvojhviezdach Theodor Pribulla z AsÚ SAV.

Prednášky z astronómie organizuje Bratislavské kultúrne a informačné stredisko v spolupráci s Astronomickým ústavom SAV v Tatranskej Lomnici. Vo štvrtok, v prednáške nazvanej „Aj hviezdy žijú v pároch“, priblíži PhDr. Theodor Pribulla, CSc. z Astronomického ústavu SAV účastníkom prednášky slovom i obrazom kontaktné dvojhviezdy ako viacnásobné sústavy, čo je mimoriadne zaujímavé hviezdne zoskupenie. „Viacnásobné sústavy“, vysvetľuje T. Pribulla, „sú skupina troch alebo viac hviezd obiehajúcich v spoločnom priestore. Podľa vzájomných vzdialeností môže medzi nimi dochádzať k výmene hmoty, prípadne k vytvoreniu spoločnej hmlovitej obálky, a pod.“

Až 70% hviezd na oblohe sú členmi dvojhviezd. Asi tretina z nich sú trojhviezdy. Z tohto pohľadu je podľa odborníkov naše Slnko výnimočné. Veľké množstvo dvojhviezd nie je náhodou, ale dôsledkom nadmerného momentu hybnosti protohviezdych mračien pri ich kontrakcii. Zaujímavou viacnásobnou (t.j. zloženou z viac ako z dvoch hviezd) sústavou hviezd je tzv. Trapéz v srdci Veľkej hmloviny v Orióne (obr. 1).

„Podľa posledných teoretických výskumov sa zdá“, dodáva T. Pribulla, „že tesné dvojhviezdy s orbitálnymi periódami kratšími ako niekoľko dní, vznikajú v dôsledku gravitačných interakcii vo viacnásobných sústavách. To znamená, že pri tesných dvojhviezdach by sa mali vyskytovať ďalšie telesa na dlhoperiodických dráhach. Ďalšie telesá v tesných dvojhviezdach je možné detegovať viacerými technikami. Zvyčajne sa využívajú astrometrické, spektroskopické aj fotometrické pozorovania. Viacero sústav bolo nájdených alebo študovaných spektroskopicky. Príkladom je štvorhviezdna sústava ET Boo zložená z dvoch okolo seba obiehajúcich dvojhviezd“(obr. 2). V tejto súvislosti sa záujemcovia o prednášku majú na čo tešiť. Bohatý materiál, získaný vyššie spomínanými pozorovaniami, je totiž podkladom aj pre štvrtkovú prednášku v PKO.

Nie menej je zaujímavé, že časť tretích telies môže byť odhalená vďaka konečnej rýchlosti svetla spôsobujúcej zdanlivé zmeny orbitálnej periódy dvojhviezdy. Podobnou metódou na základe oneskorovania sa zatmení Jupiterových mesiačikov bola prvýkrát určená rýchlosť svetla vo vákuu (obr. 3).

Kombinácia pozorovaní viacerými metódami indikuje, že približné dve tretiny kontaktných dvojhviezd je členom viacnásobných sústav. „Vzhľadom na to, že niektoré slabšie alebo tesné zložky nie je možné detegovať žiadnymi súčasnými pozorovacími technikami, nie je možné vylúčiť hypotézu,“ zdôrazňuje T. Pribulla, „že viacnásobné sústavy sú kolískou všetkých tesných dvojhviezd“.





Obrázky:


Obr.1 - Centrum M42 - viacnásobná sústava Trapéz. Snímok získaný Hubbleovym vesmírnym ďalekohľadom.



Obr.2 - Prechod periastrom (najbližším bodom dráhy) oddelenej dvojhviezdy v ET Boo.



Obr. 3 - Časové oneskorovanie a predbiehanie okamihov zákrytov dvojhviezdy XY Leo, ktorá je členom štvorhviezdnej sústavy. Zákrytové dvojhviezdy sú také páry hviezd, ktoré obiehajú okolo spoločného ťažiska, pričom sú v priestore umiestnené tak, že sa pri pohľade zo Zeme vzájomne zakrývajú. Pri týchto zákrytoch klesá celková jasnosť sústavy. Z okamžikov, kedy nastala minimálna jasnosť a zo zmien týchto okamihov možno usudzovať na fyzikálne zmeny (prenos hmoty a zmeny vzájomných vzdialeností) v sústave.


Tvorba HTML: Marián Jakubík

Dátum a čas: 20.10. 2017 23:32:04 CEST
Valid XHTML 1.0! Valid CSS!